Američania umierajú. Dnes nie na bojiskách v Iraku či Afganistane, nie pri nasadzovaní životov pri záchranných akciách po celom svete, v ázijskom cunami. Umierajú v Spojených štátoch a umierajú po tisíckach, každú hodinu ďalší. Spojené štáty prežívajú azda najväčšiu prírodnú katastrofu vo svojej histórii, svoje cunami. A pomoc z Washingtonu prichádza pomaly. Niekoľko dní po devastujúcom hurikáne Katrina v oblasti Mexického zálivu a pretrhnutí hrádzí v jednej z amerických kultúrnych metropol New Orleans desiatky tisíc najchudobnejších obyvateľov mesta dlho čakali na pomoc.
Zábery z New Orleans pripomínajú snímky, aké poznáme z krajín tretieho sveta. Zatiaľ čo svet s úžasom sleduje, ako sa niečo také môže stať v srdci superveľmoci, akou sú USA, udalosti posledných dní spochybňujú správnosť politiky amerického prezidenta Georgea W. Busha. Americký 11. september číslo dva nebol pomstou teroristov, ale prírody. Tragédia sa začala 29. augusta 2005 a potrvá roky. Podľa odhadov budú hospodárske straty predstavovať okolo stovky miliárd dolárov.
Jednotlivé úrady a vláda sa navzájom obviňujú, kto je za situáciu na juhu Spojených štátov zodpovedný. Stačí však položiť na stôl položiť faktov zlyhania vedenia amerického líderstva.
Americký prezident s pomocou Kongresu začiatkom roka presunul ďalší mimoriadny balík 80 miliárd dolárov na vojnu v Iraku. Všetko nad oficiálny rozpočet Pentagónu, ktorý už aj tak dosiahol rekordný objem. Bushove vojny vyšli Američanov celkovo na 300 miliárd. No toto číslo ešte porastie, podľa Kongresového úradu pre rozpočet až na 1,4 bilióna. A hoci záťahy proti zločincom vo vojne proti medzinárodnému terorizmu majú svoje logické zdôvodnenie, opodstatnenie vojny v Iraku dostáva čoraz vážnejšie trhliny.
Federálna agentúra pre riadenie záchranných prác (FEMA), kedysi najmocnejší úrad pre zvládanie kríz spôsobených prírodnými živlami, po 11. septembri výrazne oslabla. Americká vláda sa začala sústreďovať na jedinú základnú hrozbu: zo strany teroristov. FEMA sa stala súčasťou ministerstva pre vnútornú bezpečnosť a z jeho rozpočtu 1,1 miliardy jej pripadla menej ako pätina. Pritom od roku 1995 Spojené štáty čelili 562 veľkým katastrofám a iba v dvoch prípadoch išlo o terorizmus. Jej nedostatočná a chaotická reakcia v prípade Katriny stála životy stovky, možno tisíce ľudí. Na rozdiel od teroristických útokov pritom úrady vedeli, že hurikán sa blíži.
Úrady vedeli, že scenár posledného súdu, ako ho nazvali americké médiá, je v New Orleans iba otázkou času. Inžinieri minuli na opravu hrádzí a púmp stovky miliónov dolárov, no nestihli projekty dokončiť, lebo im znížili financie. Minulý rok z požadovanej asi stovky miliónov dolárov na protipovodňové programy v New Orleans dostali menej ako polovicu. Vládni úradníci však našli zvyšnú štvrťmiliardu na výstavbu mosta na malý neobývaný ostrov na Aljaške.
Nehovoriac o dlhoročnom ignorovaní fenoménu globálneho otepľovania. Vedci poukazujú na oteplenie oceánu v rovníkovej Afrike až o dva stupne, čo zrejme vytvára v Atlantiku čoraz silnejšie víchrice.
Dnes americký prezident len ťažko zahrá na strunu patriotizmu, ako mu to pomáhalo v minulosti. Amerika plače a volá o pomoc. Odpoveďou ich lídrov v čase krízy bolo pridlhé mlčanie. A svet sa nestačil čudovať, ako je v Amerike také niečo možné.
StoryEditor