V dnešnom uponáhľanom svete jednoznačne platí: každý chce byť najlepší. A v športe obzvlášť. V poslednom období je trend taký, že pre cestu za vytúženým úspechom je človek schopný urobiť všetko. Podriadi sa tomu a stáva sa obeťou. Športovci si na ceste za úspechom pomáhajú nedovolenými látkami -- dopingom.
Športová etika sa, bohužiaľ, už dávno vytratila z tohto odvetvia. Darmo sa tešíme z úspechov svojich idolov, keď sa neskôr zistí, že sa previnili tým najhorším spôsobom -- zradením dôvery tých, ktorí do nich vkladali nádej. Nádej, ktorá poháňa obyčajných smrteľníkov. Kde však hľadať príčiny? Nároky na športovcov sú veľké. Hlavne v individuálnych športoch. Je veľmi ťažké zohnať sponzora, a navyše si ho udržať. Preto siahajú po nedovolených látkach, ktoré im aspoň na chvíľu (dovtedy, kým ich neodhalia) zaručujú pocit, že investovaný čas nebol márny a tešia sa z dosiahnutého cieľa.
Tento smer je však zlý. Učí ľudí pozerať sa len jednou cestou -- cestou, ktorá môže mať veľmi negatívne dôsledky. Pretože s používaním nedovolených podporných prostriedkov vzniká riziko vážneho zhoršenia zdravotného stavu. Vezmime si príklad z minulosti, keď dvaja futbalisti skonali priamo na trávniku. Tragédia, za ktorú nikto nebol či nechcel byť zodpovedný. Čas zahojil rany a opäť sa išlo nesprávnou riskantnou cestou. Riešenie problému ostáva na národných antidopingových výboroch, ktoré by mali presadiť radikálnejšie opatrenia. Ak polícia nájde v byte drogy, hrozí väzenie, ak odhalí antidopingový výbor zakázané látky, športovec dostane niekoľko rokov dištanc, ktorý mu však skrátia výmenou za spoluprácu pri vyšetrovaní. Opatrenia preto musia byť razantné, lebo cena za pochybný úspech je naozaj najvyššia.
StoryEditor