Prílev priamych zahraničných investícií je jedným z najdôležitejšitejších makroekonomických ukazovateľov tranzitívnych ekonomík. Investície znamenajú pre podniky finančnú injekciu, ktorú potrebujú na zmeny. Produktivita ich samých je stále prinízka na to, aby bez pomoci dokázali inovovať tempom, zaručujúcim dobiehanie vyspelého sveta.
Zvyšovaniu prílevu priamych zahraničných investícií na Slovensko bránia tri veci. Prvou prekážkou sú možné problémy investorov alebo celých odvetví v iných kútoch sveta, druhou sú okolité štáty, s ktorými sa o každú investíciu musíme tvrdo biť, a treťou prekážkou je Robert Fico. Kombinácia tej tretej s ktoroukoľvek z prvých dvoch nás diskvalifikuje z hry o akúkoľvek významnejšiu investíciu. Fico totiž začína rétorikou pripomínať juhoamerických vodcov. Chce, aby podniky vzdorujúce požiadavkám jeho administratívy prešli pod kontrolu štátom dosadených manažérov, a ak to nie je možné, tak sa im vyhráža aspoň vyššími daňami.
Fico je usilovný, a to, čo stihol za sedem týždňov, je skutočne neuveriteľné. Odoprel predaj medzinárodného letiska víťazovi privatizačného tendra, Slovnaftu sa vyhráža vyššími daňami, ak nepristúpi na jeho požiadavky lacnejšieho benzínu, strategickí investori majú prísť o manažérske posty v energetických firmách...
Vnímanie Roberta Fica novinármi, ekonómami a právnikmi zo zahraničia dáva tušiť, čo sa spýta každý potenciálny investor, keď začuje zmienku o malej krajinke v srdci Európy. A na jeho otázku bude, bohužiaľ, jednoduchá odpoveď: "Áno, je to tak."
StoryEditor