Minuloročný deficit fondu starobného poistenia vo výške 32 mld. Sk je poriadna dávka pre taký malý štát, akým je Slovensko. Na daniach z príjmu zaplatia fyzické osoby len o tretinu viac ako je výška tohto dlhu. Na svedomí to má nerovnovážne nastavenie príjmovej a výdavkovej strany fondu. Jednoducho, odvody na starobné poistenie, ktoré hradia pracujúci, nestačia na pokrytie vyplácaných dôchodkov. Aj po zohľadnení odvodov do kapitalizačného piliera a započítaní odvodov do rezervného fondu zostáva dlh osem miliárd korún. Ten bude v nasledujúcich rokoch rásť, až kým nezačnú výplaty z druhého piliera.
Vláda má dve možnosti. Strčiť hlavu do piesku a čakať, v akom stave bude hospodárenie fondu za štyri roky. Vtedy sa minú príjmy z privatizácie, ktoré majú dlhy v najbližších rokoch hasiť. Tejto stratégie sa drží súčasná vláda.
Druhou možnosťou je snažiť sa upraviť nastavenie fondu tak, aby vykazoval vyrovnané hospodárenie. Vláda môže buď zvýšiť príjmy fondu, alebo obmedziť jeho výdavky. Priestoru na zvyšovanie odvodov je však málo, odvody sú vysoké už teraz. Aj podľa hodnotenia OECD patríme medzi krajiny s najvyšším odvodovým zaťažením práce.
Druhou alternatívou je znižovanie výdavkov fondu. Lenže vytiahnuť dôchodcov do ulíc kvôli znižovaniu dôchodkov, po tom netúži žiadny minister práce. Je však ešte jeden variant. Postupné obmedzovanie výdavkov spomalením tempa valorizácie. Dnes sa totiž dôchodky nevalorizujú len o rast životných nákladov, ktorý reprezentuje inflácia. Dôchodky sa zvyšujú aj o polovicu rastu priemerných miezd. Pritom na to nie je žiadny dôvod. Ak už raz dôchodcovi vymerali dôchodok vzhľadom na odpracované roky a priemernú mzdu počas pracovného života, jeho zvyšovanie aj o polovicu rastu priemernej mzdy nie je opodstatnené. Valorizácia dôchodkov má zohľadniť rastúce životné náklady dôchodcu, a tie predsa nijako nesúvisia s priemernou mzdou v hospodárstve.
Pritom práve v nasledujúcich rokoch sa dá očakávať vyšší rast priemernej mzdy ako inflácie.
A tento rozdiel vytvára priestor na znižovanie schodku fondu dôchodkového sporenia. Pracujúcim sa nezvýšia odvody, ale kvôli vyššej mzde odvedú absolútne viac. Ak sa dôchodcom upraví dôchodok len o infláciu, vznikne prebytok, ktorý zníži súčasný aj budúci deficit fondu.
Súčasné nastavenie fondu starobného poistenia generuje vysoký dlh, ktorý budú musieť uhradiť mladšie generácie. Dostanú od nás nepríjemný dar, ktorý si ničím nezaslúžili. Vláda má teraz možnosť tento dlh znížiť. Bola by škoda takúto šancu nevyužiť.
Autor pracuje na Inštitúte ekonomických a spoločenských štúdií