Budeme si viac požičiavať

Slovenské hospodárstvo bude budúci rok rásť tempom 5,7 percenta. Naproti tomu Maďarsko, Česko a Poľsko majú zaznamenať prírastok hrubého domáceho produktu od 4,0 do 4,5 percenta. V najnovšej správe to predpovedá Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Popri ostatných zložkách HDP má budúci rok citeľne stúpnuť domáca spotreba, a to až o 5,3 percenta. Veľkou mierou sa na tom budú podieľať rozvíjajúce sa spotrebné úvery.
Čo vyplýva z týchto údajov? Slovensko sa bude spomedzi susedov vyvíjať jednoznačne najrýchlejšie, i keď voči Česku má stále čo doháňať. Na úspešnom rozvoji bude mať veľký podiel rast životnej úrovne obyvateľov. Tieto závery hovoria o dvoch zásadných skutočnostiach -- hospodárske reformy začínajú prinášať rukolapné dôkazy o svojej opodstatnenosti a ich dôsledky pocítia ľudia na vlastných peňaženkách.
Pozastaviť sa treba pri očakávanej spotrebe. Z doterajších čísel a z očakávaní analytikov vyplýva, že ľudia budú mať nielen vyššie príjmy, ale si budú aj viac požičiavať. V porovnaní so svetom a s okolitými štátmi sú Slováci tradične menej ochotní žiť na dlh. Súčasná zmena spotrebiteľského správania súvisí s vyššou dostupnosťou spotrebných úverov i s väčšou ochotou zadlžiť sa, pretože budúce príjmy umožnia splácať požičané. Úrokové sadzby z úverov sa približujú k sadzbám známym z vyspelých krajín, čo je odrazom poriadku vo verejných financiách. Občania dôverujú budúcemu vývoju, ich obavy z nepriaznivého vývoja klesajú.
Takéto konštatovanie je najväčšou odmenou pre vládu, ktorá sa pred troma rokmi rozhodla ísť cestou konsolidovania verejných financií a hlbokých štrukturálnych reforiem. Tvrdé kroky neboli samoúčelné, postavili dobrý základ na zmenu systému a zdravý budúci vývoj. Dnes si už málokto spomenie, že len vďaka tvrdým opatreniam vo verejných rozpočtoch a v slovenských bankách, ktorých začiatok siaha až do roku 1998, sa stabilizovala makroekonomická situácia štátu. Prišiel razantný pokles úrokových sadzieb, z čoho dnes zbierajú občania plody vo forme široko dostupných spotrebných úverov.
Ľudia budúcnosti veria, pesimistov ubúda, optimistov pribúda. Aj preto si môžu zahraniční experti dovoliť predpovedať rast spotreby. Zároveň však varujú, aby budúca vláda nezvrátila reformy. To by znamenalo stratu dôvery na medzinárodnej pôde. Určite by nešlo o katastrofu porovnateľnú s polovicou 90. rokov, keď sa slovenská mena prudko oslabila, úrokové sadzby vyskočili až nad tridsať percent, čoho dôsledkom bol neskorší pokles životnej úrovne. Avšak aj menší výkyv v kurze či úrokových mierach by bol dnes citeľný. Najmä z hľadiska dlhodobého vývoja.
Spolu s budúcoročným nástupom novej vlády vstupuje slovenská mena do čakárne na prijatie eura. Podľa predpokladov by sa mal v tomto období zafixovať kurz slovenskej koruny oproti euru. Ak sa vplyvom nepriaznivého politického vývoja koruna oslabí, Slovensko vstúpi do Európskej menovej únie s nevýhodným kurzom, pričom dôsledky budú dlhodobé. Nie je jedno, či v januári 2009 ostane občanovi po vyplatenej mzde po prepočte 500 alebo 600 eur. A čo si za tieto peniaze kúpi doma a v iných štátoch.
Posledná správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj konštatuje, že reformy sú dobré a krajina má podľa nich postupovať ďalej. Povedané inými slovami, socialistické experimenty sú nezodpovedné a krajine by uškodili. Pre rozhodnutých je to stará vec, pre váhavých pomôcka pri rozhodovaní.