Ešte pred pár rokmi sa ako významný ukazovateľ úspechu v ekonomickej transformácii považoval údaj o počte živnostníkov. Ak bolo číslo vysoké, išlo o úspech, ak sa prechodne znížilo, dôvodom bol neúspešný počin vlády. Dnes je na Slovensku vyše 300-tisíc živnostníkov, čo by vzhľadom na celkový počet obyvateľov malo predstavovať úspech. Nie je to však úplne pravda, mnohí sú živnostníkmi len preto, aby obišli náročný odvodový systém. Zamestnanci sú pridrahí.
Podobne mylne uvažujú tí, čo považujú za nosný ukazovateľ životnej úrovne výšku minimálnej mzdy. Naoko sa môže zdať, že štát garantuje aj najslabšie zarábajúcim občanom určitý štandard. Skutočnosť je však iná, mnoho ľudí sa nachádza pod ním -- buď sa stali slabšie zarábajúcimi živnostníkmi, alebo sa ocitli medzi nezamestnanými.
Vláda Roberta Fica sa v programovom vyhlásení zaviazala "postupne zvyšovať minimálnu mzdu". Už sa začína hovoriť aj o konkrétnych číslach. Mnohí neváhajú posunúť tento ukazovateľ zo súčasných 6 900 korún omnoho vyššie. Klamlivosť ľúbivého činu v očiach širokej verejnosti veľmi rýchlo odhalia potenciálni adresáti -- zamestnanci s najmenšími príjmami. Pre zamestnávateľov podnikajúcich v nízkozárobkových odvetviach sa stanú valorizovaní zamestnanci nedostupní. Jednoducho budú príliš drahí. Vyššie hrubé mzdy zdupľujú vysoké odvody a mzdové náklady zatlačia ekonomiku firiem do červených čísel.
V západnej Európe už niekoľko desaťročí pozorujeme trend rastu nezamestnanosti. Hlavné príčiny sú dve -- nepružný pracovný trh spojený s vysokými minimálnymi mzdami a prebujnený sociálny systém odrádzajúci váhavých jedincov zamestnať sa. Slovensko sa dáva na túto cestu. Spolu s prepínaním minimálnej mzdy sa chystá zmena pracovného práva vracajúca krajinu pred rok 2002 a znepružňujúca pracovný trh. Ruka v ruke s tým vláda avizuje štedrejší sociálny systém, ktorý bude odrádzať hľadať si zamestnanie. Prispeje k tomu aj rast minimálnej mzdy, pretože práve na túto kategóriu sa priamo úmerne viažu ďalšie programy, napríklad aktivačné príspevky nezamestnaným, limit na posudzovanie hmotnej núdze či pôžičky študentom.
Na zvyšovaní podpory odkázaným by nebol nič zlé, ak by sa nezneužívala. Nedávne skúsenosti však dokazujú, že čím štedrejšia je záchranná sieť, tým viac dier v nej vznikne. A tak možno očakávať zneužívanie výberu dávok, menšiu mieru ochoty hľadať si prácu, bujnenie čiernej práce. Fenoménu pracovať bez papierov určite pomôže ďalšie zvyšovanie odvodov živnostníkov viazaných priamo na úroveň minimálnej mzdy. Začínajúci živnostník sa ani poriadne nerozhliadne a už bude musieť hlboko siahať do vrecka, aby napĺňal pokladnice Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.
Razantné zvýšenie minimálnej mzdy pomôže len zlomku obyvateľov. Budú to tí, ktorí ostanú napriek vyšším nákladom zamestnávateľov v pracovnom pomere a ktorí nebudú nútení hľadať si prácu prostredníctvom živnosti. Zhruba dve percentá zamestnancov, ktorých dnes drží na dolnom strope príjmu minimálna mzda, porastú nízkym tempom.
Ak ide vláde o sociálne spravodlivú spoločnosť, ide nesprávnym smerom. Razantné zvyšovanie minimálnej mzdy prinesie prospech iba mizivej časti obyvateľstva, uškodí práve tým najslabším. Môžu prísť o prácu, pretože zamestnávatelia nebudú mať nachystaný balík peňazí na prepísané skokové zvýšenie miezd a odvodov. Ak na to majú, mnohí tak už urobili. Každý rozumný podnikateľ vie, že najcennejším kapitálom je práve ten ľudský. Dokáže ho oceniť a nerozumie politikom, ktorí sa mu snažia diktovať, že tak má robiť z vôle úradníka, a nie z vlastnej.
Autor je poslancom NR SR za SDKÚ-DS, člen výboru pre financie, rozpočet a menu
StoryEditor