Predseda vlády Robert Fico nedávno ohlásil, že chce dosiahnuť dohodu so zamestnávateľmi a odbormi o miernejšom zvyšovaní miezd a tlmiť tak infláciu pred zavedením eura. V tom istom čase jeho stranícki kolegovia v Národnej rade SR iniciovali schválenie rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa aj na zamestnávateľov, ktorí takúto zmluvu s odbormi neuzavreli. Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová tento návrh podporila, lebo podľa nej rieši konkurencieschopnosť zamestnávateľov a zamedzuje možnosti sociálneho dampingu.
Na jednej strane chce vláda cielene tlmiť zvyšovanie miezd, lebo Slovensko by mohlo vinou vyššej inflácie prísť v roku 2009 o euro, na druhej strane by sa mali mzdy administratívne zvyšovať, lebo v niektorých firmách sú podľa vlády nízke. Asi najlepšie by bolo mzdy zamestnávateľom rovno nadiktovať, stanoviť tabuľky, koeficienty, pre celú krajinu určiť záväzné smernice, aby nikto nevytŕčal smerom nahor ani nadol. Takto to fungovalo ešte pred necelými dvadsiatimi rokmi, keď všetci boli rovní a niektorí komunistickí stranícki funkcionári dokonca ešte rovnejší. Všetci vieme, ako to dopadlo.
Mzdová regulácia je krokom do minulosti, je nebezpečná, ničím neopodstatnená. Hrdiť sa ňou môže iba pokrytecká vláda, ktorá chce zbierať populistické body. Mzdová regulácia podnikateľom zväzuje ruky, berie im nosný nástroj na odstupňovanie odmeňovania podľa množstva a kvality vykonanej práce. Ničí ich personálne schémy, znepružňuje výrobu, potláča investície a napokon likviduje pracovné miesta. Zamestnanci pociťujú reguláciu v zníženom raste miezd, neoceňovaní aktivity a získaných zručností. Obmedzovanie miezd zdola cez všemocné kolektívne zmluvy a zhora cez stropné koeficienty rastu neprináša úžitok nikomu.
Avizované zásahy do tvorby miezd, pripravované novelizovanie Zákonníka práce znepružňujúce pracovný trh, zásah do rovnej dane, posilňovanie pozície štátu pri stanovovaní cien energií, politicky účelové obsadzovanie postov v štátnych podnikoch sú opatrenia z dielne vlády za posledného pol roka. Tieto kroky škodlivo vplývajú na podnikateľské prostredie. Potvrdzuje to napríklad pohyb Indexu podnikateľského prostredia, ktorý už šesť rokov pravidelne každé tri mesiace aktualizuje Podnikateľská aliancia Slovenska. Od začiatku merania v roku 2001 index stále rástol, začínajúc z referenčnej hodnoty 100 bodov. Prvá zmena v smere vývoja nastala vlani v septembri a potom aj tento rok v januári. Hodnota indexu klesla za pol roka o viac ako jeden bod na 125,1 bodu.
Posilňovanie kvality podnikateľského prostredia nie je samoúčelná snaha. Vývoj hrubého domáceho produktu priamo súvisí s úrovňou všeobecných podmienok na podnikanie. Dokazujú to údaje zo spomínaného indexu. Medziročné prírastky hrubého domáceho produktu nadväzujú na pohyby v indexe. Ako sa zvyšuje hodnota indexu, takým tempom s určitým časovým posunom pribúda bohatstvo krajiny. A tak sa potom zvyšuje životná úroveň obyvateľov. Jednoduchá následnosť, ktorú pochopí každý. Až na súčasnú vládu. Tá by najradšej priamo predpisovala všetko, nielen výšku miezd či ceny energií, ale aj rast životnej úrovne. Rozbehnutú krajinu smeruje do slepej uličky.
Jozef Mikuš, poslanec NR SR za SDKÚ-DS