Gerhard Schröder opäť prekvapil, mnohých azda aj šokoval. Rok po prehratých voľbách vydal pamäti memoáre pod názvom Rozhodnutia s podtitulom Môj život v politike. Na 544 stranách si okrem iného vybavuje účty nielen so svojimi vnútrostraníckymi kritikmi marxistického krídla v SPD, s odborármi, ktorých obvinil z nezodpovedného prístupu k jeho reformnej politike, ale aj so súčasnou veľkou koalíciou v Nemecku na čele s Angelou Merkelovou, ktorá podľa exkancelára nemá vodcovskú charizmu. Vraj mu príležitostne chýba to povestné "Basta!", ktorým Schröder neraz rázne ukončil debatu v kabinete a potom rozhodol...
Prekvapujúco celkom dobre obišiel jeho bývalý stranícky súdruh Oskar Lafontaine, s ktorým vyhral voľby v roku 1998, keď po 16 rokoch poslal do opozície kresťanských demokratov "večného" kancelára Helmutha Kohla. Po obligátnej kritike "rodeného opozičného politika" zo Sárska však nakoniec na Lafontaina nedopustí: "Dodnes trvám na svojom odhade, že nikdy som nepoznal tak nadaného politického človeka." Či s týmto talentom súvisela aj jeho náhla abdikácia zo všetkých funkcií, vrátane čerstvého superministerského postu s rozšírenými kompetenciami v rezorte financií z 11. marca 1999 (bolo to práve v dňoch, keď bol v Nemecku na prvej oficiálnej návšteve premiér Dzurinda), o tom sa kancelár vo výslužbe už nezmieňuje.
V Putinovom objatí
Veľkú časť svojich spomienok venuje Schröder zahraničnej politike. Na medzinárodnom parkete sa bývalý predseda krajinskej vlády Dolného Saska po príchode do Bonnu síce pohyboval veľmi neisto, avšak čoskoro po do excentrického Berlína už zručne žongloval na diplomatickej scéne. Vytvoril neopakovateľnú a treba povedať, perfektne zohranú dvojicu s konvertovaným pacifistom na čele rezortu diplomacie Joschkom Fischerom. Tento nespútaný rebel generácie zo šesťdesiatych rokov bol výrečnou esenciou červeno-zeleného kabinetu.
Exkancelár sa v memoároch sťažuje na zložitú komunikáciu s veriacim a "bohabojným americkým prezidentom Georgeom Bushom", ktorého "politické rozhodnutia sú dôsledkom jeho rozhovorov s Bohom". Naopak, pochvaľuje si, mimochodom, taktiež svojsky veriaceho, ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorého označil za "absolútne čistého demokrata". Podľa Schrödera, k vybudovaniu tohto silného mužského priateľstva (Männerfreundschaft) prispela Putinova znalosť nemeckého jazyka. To, že si ho cibril počas piatich rokov na poste dôstojníka KGB v Drážďanoch, a to vo finálnej fáze pred pádom Berlínskeho múru, po ktorom mu už nezostalo nič iné, iba si zbaliť kufre a ísť späť do centrály - to spolkového kancelára vo výslužbe veľmi netrápi. Ani to ho netrápi, ako bojuje Kremeľ proti terorizmu na Kaukaze a ako sa v Putinovom Rusku zaobchádza s nepohodlnými novinármi či so slobodou prejavu vôbec.
Mediálna kampaň
Uvedenie Schröderových memoárov na knižný trh sprevádzala masívna kampaň, v ktorej exkancelár nezostal nič dlžný svojej povesti. Exkluzívne právo publikovať úryvky z knihy získali týždenník Spiegel a bulvárny denník Bild, teda médiá, s ktorými bol kancelár svojho času takmer permanentne v spore. Bilboardy a plagáty visia po celom Nemecku, mašinéria PR, ktorú má na starosti hovorca jeho druhej vlády Béla Anda, beží na plné obrátky - vystúpenia v politických diskusných reláciách v súkromných i vo verejnoprávnych televíziách a rádiách, rozhovory, verejné čítania a plánované autogramiády v 23 nemeckých mestách pripomínajú časy predvolebnej kampane, keď exkancelár bojoval o každý hlas.
Oficiálne uvedenie knihy na trh ( náklad úctyhodných 160 000 kusov) bolo v berlínskej centrále SPD. Prišli stovky pozvaných, pričom iba žurnalistov bolo 400. Schröder opäť prekvapil - laudácio mal konzervatívny luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorý na domácej pôde nemeckých ľavičiarov poznamenal: "Kniha nie je celkom priateľská voči SPD, podobne, ako nebola SPD vždy priateľská voči Gerhardovi Schröderovi..."
S jedným však PR stratégovia pri určovaní timingu nerátali - práve minulý týždeň, keď vo všetkých médiách mali byť otvárakom Schröderove memoáre, si niekto iný "spomenul" na pôsobenie nemeckých vojakov v Afganistane a vytiahol práve v "Schröderovom" bulvárnom Bilde prvé škandalózne fotografie príslušníkov Bundeswehru ako hanobia ľudské pozostatky. Obyvatelia krajiny sú v šoku, minister obrany vysvetľuje, vyšetrovatelia vyšetrujú... Kábul sa síce už ozval, avšak jeho reakcia nebola až taká rázna, ako sa azda očakávalo. Zďaleka totiž nemusí ísť iba o kostry Afgancov, ale aj o pozostatky nepochovaných sovietskych vojakov z čias invázie do Afganistanu v rokoch 1979 - 1988. Ak sa tieto dohady potvrdia, potom bude zaujímavá rekcia Schröderovho kamaráta v Kremli...
TIBOR MACÁK, redaktor týždenníka Domino fórum