Nedávno zverejnili ďalšiu verziu svetového rebríčka Pensylvánskej univerzity (Penn World Table), ktorý porovnáva životnú úroveň jednotlivých krajín. Najnovšie čísla pochádzajú z roku 2004 a vzhľadom na zmeškanie dát nie sú do rebríčka zaradené všetky krajiny. Napriek tomu ide o hodnotné údaje, pretože vykazujú výnimočnú kvalitu a sú systematicky očisťované o relatívne cenové rozdiely medzi jednotlivými krajinami, čo niekedy vedie k prekvapujúcim výsledkom.
V prípade 82 krajín, z ktorých sú údaje dostupné, prevládajú naozaj dobré správy: reálny HDP na osobu sa medzi rokmi 2000 a 2004 zvýšil priemerne o 18,9 percenta, čo predstavuje ročný nárast o 4,4 percenta. Ľudia sa všeobecne majú oveľa lepšie než pred niekoľkými rokmi. Pri tomto tempe sa reálny HDP na osobu každých 16 rokov zdvojnásobí. Mnohí, ktorí si v roku 2000 nemohli dovoliť automobil, ho teraz majú, a tí, ktorí v roku 2000 mohli mať iba jeden, teraz majú dve autá. Ľudia, ktorí si nemohli dovoliť poslať deti na dobrú školu alebo univerzitu, to teraz môžu urobiť. A rovnaké je to aj s mnohými ďalšími typmi tovaru či služieb.
Poradie sa nemení
Jedným z prekvapení je, že od roku 2000 došlo k pomerne malým zmenám v poradí krajín podľa reálneho HDP per capita. Napriek všetkým rečiam o čínskom hospodárskom zázraku sa postavenie Číny zlepšilo iba nevýrazne - zo 61. priečky na rebríčku 82 krajín v roku 2000 na 60. priečku v roku 2004 - hoci tu reálny HDP na osobu vzrástol medzi rokmi 2000 a 2004 o 44 percent, resp. o 9,6 percenta ročne, čo je medzi veľkými krajinami najvyššie číslo.
Dôvodom, prečo Čína neposkočila vyššie, je skutočnosť, že rast zaznamenali taktiež ďalšie krajiny a že medzi nimi existujú obrovské rozdiely - diferencia medzi najchudobnejšími a najbohatšími štátmi sveta je viac ako stonásobná, priemerný reálny HDP na osobu v hornej štvrtine rebríčka je pätnásťkrát vyšší ako v poslednej dvadsiatke. Sledovať pokrok v týchto krajinách je ako sledovať maratón. Zo začiatku väčšina bežcov drží tempo, potom sa však štartovné pole roztrhá a je očividné, že niektorí bežci ľahučko získavajú náskok, rozdiely sa stabilizujú a k predbiehaniu nedochádza teda často.
Čína nemá na úspech monopol
V raste HDP na osobu sú ďalšími veľkými víťazmi Litva (rast o 48 percent), Rumunsko (41), Estónsko (40), Čile (33), Maďarsko (32), Grécko (31), Nový Zéland (8), Austrália (25), Kórea, Juhoafrická republika a Írsko (23) či Nigéria, kde HDP per capita vzrástol o 22 percent.
Z významných krajín zaznamenali najhoršie výsledky okrem iného Izrael (iba o dve percentá) a Argentína (tú zasiahla v rokoch 2001 - 2002 strašná finančná kríza, takže tu rast v rokoch 2000 až 2004 bol iba 9 percent). Tiež niekoľko ďalších latinskoamerických krajín vykázalo v tomto období relatívne slabý výsledok, pričom v prípade Uruguaja dokonca reálny HDP na hlavu o zlomok percenta klesol.
Celkový obraz je však obdivuhodne dobrý. Ak bude rast pokračovať takým tempom, dosiahnu relatívne chudobné štáty ako India, Indonézia, Filipíny alebo Nikaragua za 50 rokov priemernú úroveň, ktorej sa v súčasnosti tešia rozvinuté krajiny. K jej dosiahnutiu však, pochopiteľne, nedôjde, pretože aj tieto štáty zaznamenali pokrok.
Neľahká prognóza
V súčasnosti sa dá iba ťažko predstaviť, ako bude svet vyzerať, keď sa HDP prakticky všetkých krajín zdvojnásobí či zoštvornásobí. Čo by všetky tieto krajiny s toľkými peniazmi urobili? V roku 1958 napísal ekonóm John Kenneth Galbraith bestseller Spoločnosť hojnosti, v ktorom tvrdil, že rozvinutý svet stelesňovaný USA sa v tom roku konečne vymanil z "bezútešnej núdze", v ktorej naše životy diktuje zúfalá potreba a vstúpil do "sveta hojnosti". Autor doslova napísal: "Zmena (životnej úrovne) je taká obrovská, že mnohé túžby jednotlivca už nie sú zreteľné ani jemu samému. Jasnými sa stávajú vtedy, keď sú syntetizované, rozpracované a priživené reklamou a umením získavať zákazníkov, pretože sa z týchto odborov stali naše najvýznamnejšie a najsľubnejšie profesie."
Reálny HDP na osobu v USA je však v súčasnosti trikrát vyšší ako v roku 1958. Za čo ľudia utrácajú také množstvo peňazí navyše? Naozaj všetko diktujú reklamní agenti a predajcovia, ktorí vymýšľajú nové potreby?
Svetlé zajtrajšky
Podľa mnohých výpočtov, ktoré porovnávajú údaje amerického ministerstva obchodu z rokov 1958 a 2005, utratili Američania 27 percent z obrovského zvýšenia príjmov medzi týmito rokmi za lekársku starostlivosť, 23 za bývanie, 12 za dopravu, 10 za rekreáciu a 9 percent za osobné podnikateľské aktivity. Typy vecí, ktoré obvykle propagujú reklamní agenti a predajcovia, nehrali príliš významnú úlohu. Na potraviny pripadlo len 8 percent z peňazí navyše, na odevy iba tri a na starostlivosť o zovňajšok jedno percento. Na škodu veci však iba malú časť získali aj bohumilé aktivity: na sociálnu a náboženskú činnosť išli tri percentá a rovnaký podiel získalo vzdelanie.
Väčšinu peňazí navyše teda ľudia vynaložili v snahe uchovať si zdravie, mať pekný domov, cestovať, odpočívať a trochu podnikať. V USA to tak zrejme naozaj bolo. Možno to tak bude na celom svete. Ak dokážeme udržať na zemeguli súčasné tempo rastu, miliardy ľudí sa môžu tešiť na rovnaký druh zlepšenia. A to by pre ne malo byť ozajstnou inšpiráciou.
Copyright: Project Syndicate, 2006
www.project-syndicate.org
ROBERT J. SHILLER, profesor na University of Yale