Obvinením premiéra Mikuláša Dzurindu, že disponuje informáciami z bezpečnostného spisu šéfa NBÚ Jána Mojžiša, sa vývoj v procese jeho odvolávania posunul značne dopredu. Prvý raz od začiatku konfliktu SIS -- NBÚ porušil bezpečnostný úrad svoj postoj nevyjadrovať sa k výrokom politikov a k podozreniam z manipulovania previerok. Ticho sa dalo doteraz považovať za akúsi formu obrany, ktorá sa mala zúročiť narýchlo pripravenými manifestáciami podpory Mojžišovi ambasádami členských krajín NATO a prezidenta SR. Novú taktiku však pravdepodobne ovplyvnila šíriaca sa "strata premiérovej dôvery" tentoraz voči ministrovi obrany. Ivan Šimko bol ochotný podržať Mojžiša v úrade aj proti vôli premiéra. Podľa zahraničných diplomatov je odvolanie šéfa ústredného orgánu či ministra z premiérovej iniciatívy bežné. Nesie totiž zodpovednosť za fungovanie krajiny a za úspešné zavŕšenie integračného procesu, na čo má vplyv aj jeho personálna politika. Obvinenie, že disponuje informáciami z prísne utajeného spisu o bezpečnostnej previerke riaditeľa NBÚ, však na neho vrhlo tieň podozrenia, že chce významné posty v SR obsadiť lojálnymi ľuďmi a z pokusu "privatizovať" spravodajské služby. Keď premiér zverejnil, že existuje skupina osôb, ktorá mala v záujme úspešného podnikania zasahovať aj do procesu bezpečnostných previerok, na ktorý je také háklivé práve NATO, z iného zdroja sa čoskoro objavil aj ich zoznam. Doteraz však nie je jasné, kto Dzurindu informoval o skupinke. Mesiac po premiérovi poslancom jej existenciu potvrdil riaditeľ SIS. Najnovšie odhalenie má teda niesť posolstvo -- ak premiér argumenty podporujúce Mojžišovo odvolanie čerpal z jeho bezpečnostného dotazníka, porušil zákon on i ten, kto mu ich poskytol, teda SIS. Ak mal však premiér informácie už pred tým, ako SIS posunula NBÚ spravodajské informácie pre potreby previerky, musela na skupinke pracovať už dlhodobo. Zároveň teda musela monitorovať aj pôsobenie Mojžiša ako vysokého štátneho funkcionára, novinárov, podnikateľov a policajtov. Logickým záverom by tak mohlo byť, že premiéra skryto informujú eštebáci, ktorí sú v službe. Motivovať ich mohla snaha zvrátiť ich postupné prepúšťanie z ozbrojených zborov, ktoré mal ešte urýchliť návrh novely zákona o ochrane utajených skutočností z dielne NBÚ. Premiér dodnes jasne neuviedol okrem "totálnej straty dôvery" skutočné dôvody na Mojžišovo odvolanie. O výhradách k Mojžišovi mlčia aj účastníci rokovaní koaličných rád a ministri. Nejasným posolstvom tak premiér nie po prvý raz vytvoril v spoločnosti zlý dojem. Je však pochopiteľné, že predseda vlády nemôže zverejniť informáciu, že Mojžiš patril medzi záujmové osoby spravodajských služieb, pretože udržiaval nadštandardné vzťahy s ľuďmi, ktorých SIS a vojenské spravodajstvo monitoruje kvôli spolupráci so zahraničnými tajnými službami, aj keď "spriatelených" krajín. Konflikt by tým prerástol rozmery SR, ako to naznačil britský magazín. Dzurinda deklaroval relatívne lacnú lojalitu SR voči USA a NATO, ale zároveň sa snaží upevniť vlastnú mocenskú i ekonomickú pozíciu v štáte. Namieste je otázka, ktoré zlo je menšie. V každom prípade v spore úradníka s premiérom nie je sporu o víťazovi. Keď "kôň umiera, tak kope" a SR sa môže ešte dočkať ďalších odhalení, navyše keď ľudia s Mojžišovou minulosťou a postavením nezvyknú opúšťať spravodajskú komunitu. Dnešné udalosti môžu s trojročným odkladom ovplyvniť aj premiérovu politickú kariéru po ďalších voľbách.