Pestovanie a spracovanie hrozna patrí medzi neľahké oblasti podnikania. Nikto na svete nikomu nebráni pestovať toľko hrozna, koľko je schopný absorbovať trh. Ak je ho veľa, ceny hrozna sa stáčajú smerom dole. Slovenský trh pestovania a spracovania hrozna nie je izolovaný od ostatných producentov v Európe, ba ani na svete. Tým, že je v Európe, využíva štátne dotácie, využívajú ich všetky členské krajiny. Hovorí sa im eurofondy. Aj iné krajiny za hranicami Európskej únie používajú dotácie, aby podporili poľnohospodárov.
Výroba vína, to však nie je len výroba, ale najmä marketing. Slovenské vína nemajú celosvetový imidž ako vína z Francúzska, Čile, Austrálie či Kalifornie. Na ich príklade je zjavné, že dnes nie je dôležité len vypestovať a spracovať, ale aj presadzovať sa na trhoch. To sa nedá bez dobrého marketingu. Dá sa to však bez toho, aby sme niekoho nútili pestovať hrozno, a rôznymi mechanizmami ho donútili za päť korún a šiestu dlaň prenajať pôdu na tento účel.
Neodškriepiteľné je to, že podstatou kapitalizmu, ktorý má prívlastok sociálne orientovaná trhová ekonomika, by nemal stáť žiaden zákon, ktorý odporuje základným normám. Znamená to, že by nemal obmedziť právo jedinca slobodne užívať, nakladať a narábať s majetkom, ktorý mu patrí. Majetok je aj pôda. Žiaden zákon by nemal niekoho nútiť pestovať čokoľvek, čo nechce. Zasahovanie do práva na súkromné vlastníctvo sa nemôže podriaďovať upevňovaniu dominantného postavenia na trhu pestovateľov, nákupcov, ale aj spracovateľov hrozna. Toľko právny, ale aj ekonomický aspekt vinohradníckeho zákona.
Aj dobré partikulárne záujmy sa dajú zákonom ošetriť tak, aby sa vyhovelo záujmom pestovateľov a spracovateľov hrozna, ale aby súčasne neodporovali ústave. Tá je predsa v každej krajine zákonom číslo jeden. Ani jeden zákon by nemal odporovať jej litere, ale ani duchu. A jedným zo základných atribútov Ústavy SR je ochrana súkromného vlastníctva.
Vladimír Bačišin, ekonomický poradca