Čo dáva Lukašenkovi krídla

V júni 1996 sa nadviazal telemost. Na jednej strane, vo švajčiarskej Crans Montane, boli účastníci Svetového ekonomického fóra. Na druhej bol Minsk a prezident Alexander Lukašenko. Už pri jeho úvodnom vystúpení všetci v Crans Montane krútili hlavami. A pri otázkach začala hlava štátu strácať kontrolu -- označoval ich za provokáciu a zasahovanie do bieloruských záležitostí. Telemost sa skončil predčasne, Lukašenko spred kamery nadávajúc odišiel.
Dorian Grey bol mladý muž z románu Oscara Wilda. Podarilo sa mu vyrokovať, že nebude starnúť. Nestarol, ale musel sa pozerať na obraz, ktorý odrážal jeho podobu, akoby mu roky pribúdali. Bielorusko je pre východoeurópske krajiny takouto nestarnúcou tvárou -- keby nemali rok 1989, 1991, u nás vari aj 1998. V Bielorusku ostali prvky centralistického štátu v politike a ekonomike, je tam všemocná tajná služba, zneužívanie štátnych a pološtátnych médií. Dôchodky sa však vyplácajú, pri tomto systéme je nezamestnanosť, prirodzene, nízka. Občanom, najmä starším a z nižších sociálnych vrstiev, nedostatok demokracie neprekáža, boja sa zmien. Najmä, ak sa pritom sústavne masírujú negatívnymi ekonomickými a sociálnymi skutočnosťami v krajinách po farebných revolúciách. Vytvoril sa systém moci, ktorý môže pretrvať desaťročia.
Zatiaľ to vyzerá tak, že kľúč k demokratizácii neleží v Minsku, ani v zahraničných ústrediach mimovládnych organizácií. Je predsa jedno, či pri sfalšovaných voľbách dostane Lukašenko 82 alebo pri nefalšovaných 70 percent hlasov. Drží ho Moskva, ktorá Bielorusku dodáva energie za preferenčné ceny, niekoľkonásobne nižšie ako trhové. Politická podpora Lukašenkovi -- aj symbolická, ako je blahoželanie k zvoleniu -- mu dáva krídla, povzbudzuje ho k arogantnému postoju k opozícii a nezávislým médiám.
Putina možno chápať. Vie, že takýto spojenec nie je bohviečo, ale je lepší, ako by sa dostali k moci protirusky naladení politici s ideovými a materiálnymi koreňmi v USA. Stavil na Lukašenka, lebo nemožno rátať s tým, že po masových protestoch (sú naozaj masové, možno ich prirovnať k tbiliským či kyjevským?) položí moc na zem, ako to urobil Ševardnadze či Kučma s Janukovyčom. Nič sa nevie o prípadných protilukašenkovských náladách v armáde a polícii. Systém moci, založený na pozitívnej i negatívnej motivácii, na cukre a biči, funguje v Bielorusku lepšie ako v ktorejkoľvek postsovietskej krajine teraz i v minulosti. Vnútorné i vonkajšie faktory naznačujú, že Bielorusko si na demokraciu bude musieť počkať.