Od jasania, ktoré v Európe vypuklo nad vytláčaním neokonzervatívcov z najbližšieho okolia Georgea W. Busha, je k liekom na jeho zahraničnopolitické neúspechy ešte ďaleko. Aj keď v Bielom dome budú svojim partnerov v Európe viac počúvať, zostane otázka, čo Európania môžu ponúknuť. Potom môže vyjsť najavo, že ani chuti, ani schopností nie je mnoho. Prvý pohľad padne na Blízky východ, kde tak palestínske územie, ako aj Irak, sú na pokraji kolapsu. Ľahšia sa zdá cesta k širšej spolupráci pri riešení izraelsko-palestínskeho sporu. Spolková kancelárka Angela Merkelová už dala najavo, že si na oživení tzv. kvarteta (USA, EÚ, OSN, Rusko) v budúcom polroku, keď Nemecko predsedá Európskej únii, dá záležať.
Kvarteto hrá naprázdno
Samozrejme, štvorica zhŕňajúca dve veľmoci, Spojené národy a Európu, bola a je dobrým konceptom. Je tu však problém. O kvartete naposledy bolo počuť tento rok v januári, keď vyzvalo víťaza palestínskych volieb, aby sa zriekol násilia, uznal právo Izraela na existencii a rešpektoval predtým uzavreté dohody. Nič z toho Hamas dosiaľ nesplnil a pretože sa navyše stále ešte škriepil s Fatáhom o ustanovenie vlády národnej jednoty, nie je nádej, že by prezident Bush splnil svoj sľub: že do konca jeho prezidentovania vznikne samostatný štát Palestína.
Užšia spolupráca Američanov s ich partnermi na tom ťažko niečo zmení a čím bude termín prezidentských volieb v Spojených štátoch bližšie (6. november 2008), tým sa bude ich politický život viac koncentrovať na domácu agendu. Ešte menšie nádeje sú v prípade ďalšieho vývoja v Iraku. Všeobecný predpoklad znie: tzv. iracká študijná skupina na čele s bývalým ministrom zahraničia Jamesom Bakerom navrhne nejaký rozpis sťahovania vojakov USA. Jej odporúčania by mohli byť vypočuté, pretože nástupca Donalda Rumsfelda na ministerstve obrany Robert Gates je členom komisie. Ale ako by táto úniková stratégia mohla uspieť, keď pokus odovzdať viac právomocí a zodpovednosti novoformovaným policajným a armádnym silám v Iraku mal zatiaľ za následok rast počtu atentátov?
Odkiaľ vziať posily?
Stabilizácii v Iraku by paradoxne mohlo prospieť, keby americké jednotky dostali posily. Tu by európske krajiny mohli prispieť iba nepriamo. Napríklad, ak by zvýšili svoje kontingenty v Afganistane, odkiaľ by sa americké jednotky dali preveliť do Iraku. Európski spojenci v NATO už však povedali, že v tomto ohľade sú ich možnosti ohraničené. Nechce sa im míňať viac financií a nemajú dosť vojakov vycvičených pre zahraničné bojové misie.
Oslabený Bush si od svojich partnerov isto častejšie vypočuje, že treba vyriešiť problém spojený so zadržiavaním podozrivých na základni Guantánamo, najlepšie uzatvorením tohto "detenčného strediska". Aj keby azda chcel americký prezident brať námietky do úvahy a aj keby sa Európania dočkali pomoci od americkej justície, zostane otázne, ako sa dohodnúť na spoločnej stratégii boja proti medzinárodnému terorizmu. Tu sa priekopu deliacu rôzne názory iba tak ľahko nepodarí zasypať.
Pomôže "dobrý policajt"?
Črtá sa zhoda v názore, že Blízkemu východu by prospelo, ak by sa podarilo zapojiť do riešenia Irán a Sýriu. Spojené štáty dávali zatiaľ prednosť konfrontácii s nimi s tým, že EÚ hrala rolu "dobrého policajta".
Ako však prinútiť na zmenu názoru Teherán a Damašek, keď doterajšiemu tlaku odolali? Spojené štáty sa azda s Európou teraz zblížia, ale vôľa nechať za sebou staré spory ešte nie je zárukou nájdenia spoločnej, a predovšetkým účinnej stratégie.
Adam Černý, komentátor Hospodářských novin