V eufórii dvíhania pohárov šampanského po summite v Kodani akosi ušla pozornosti dohoda o spolupráci medzi NATO a Európskou úniou. Po dvoch rokoch vyjednávania a rokovaní ju mohol v pondelok slávnostne prezentovať Javier Solana, ktorý je takpovediac najvyšším predstaviteľom EÚ pre oblasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Vyjadril veľké uspokojenie nad uzavretím dohody o trvalej spolupráci medzi NATO a EÚ. Nebolo to ľahké napriek tomu, že už v Zmluve z Maastrichtu z roku 1992 sa jasne v kapitole V definujú podmienky pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku únie. V článku J odsek 1 sa tam doslova uvádza povinnosť členských krajín, že únia a jej členské krajiny vypracujú a budú realizovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku podľa stanovených kritérií a vo všetkých jej oblastiach.
V nasledujúcich desiatich článkoch Maastrichtská zmluva potom jasne stanovuje všetky kritériá a postupy členských krajín na jej uskutočnenie. Trvalo však viac než desať rokov od Maastrichtu, kým sa táto úloha splnila aj smerom k NATO. Málokto vie, aké dramatické rokovania sprevádzal aj tento proces. Naposledy musela únia spolu s NATO viesť komplikované rokovania s Gréckom, kým sa vyjasnili všetky otázky plnenia tejto dohody. Ako Javier Solana v pondelok uviedol, podpísaním tejto dohody sa začala nová éra strategického partnerstva a spolupráce medzi EÚ a NATO. Deklarácia EÚ a NATO o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike je vyústením práce Komisie EÚ a Rady NATO tak, ako ich spresnil helsinský summit EÚ v roku 1999, kde sa únia zaviazala plne spolupracovať s NATO pri krízových situáciách aj vojensky.
Deklarácia v tomto zmysle definuje princípy vzťahov medzi oboma organizáciami, pričom sa v nej rešpektuje odlišnosť oboch organizácií, ich autonómnosť pri rozhodovaní, rešpektovanie záujmov členských krajín únie a paktu NATO. Deklarácia zároveň potvrdzuje presvedčenie EÚ o tom, že v zmysle uzavretej dohody do konceptu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky budú začlenené aj "nečlenské" krajiny NATO v Európe, tak ako ich stanovujú závery summitu z Nice a ako to potvrdzuje aj list vysokých predstaviteľov EÚ z 12. decembra 2002. NATO sa na druhej strane zaväzuje, že poskytne Európskej únii ako takej -- inter alia i jednotlivo -- prístup k plánovacím kapacitám aliancie. Rozhodla o tom Rada NATO minulý týždeň v piatok 13. decembra.
V tejto súvislosti stojí za zmienku, že v prístupových rokovaniach sa nikde doposiaľ otvorene nepovedalo, čo všetko čaká nielen členské krajiny EÚ, ale aj kandidátske krajiny v oblasti bezpečnostnej a zahraničnej politiky. Podľa Javiera Solanu bude to predovšetkým Balkán -- od Juhoslávie, Bosny, Macedónska až po Herzegovinu, kde sa Európska únia zaviazala zobrať na seba všetky úlohy, ktoré jej z vývoja v tejto časti Európy vyplynú.
StoryEditor