Rast zamestnanosti a pokles nezamestnaných je v posledných rokoch na Slovensku evidentný. Problémom však ostáva vysoká štrukturálna nezamestnanosť, ale aj nezamestnanosť dlhodobá. A tá neklesá tak rýchlo, ako by sa žiadalo.
Stredné odborné školstvo už dlhšiu dobu zaostáva za požiadavkami trhu práce. Zmenám v štruktúre ekonomiky sa nedokázali prispôsobiť ani niektoré vysoké školy, čo je určite na škodu veci. So štrukturálnou nezamestnanosťou úzko súvisí aj nezamestnanosť dlhodobá. Aj napriek tomu, že pomer relatívne vzdelaných ľudí na Slovensku nie je zlý, chýba im špecializácia na to, čo trh potrebuje. Preto majú problém nájsť si prácu. A keď si postupne zvyknú na pohodlie nepráce, prípadne občasných fušiek a na podporu zo strany štátu, práca sa im hľadá ešte ťažšie. Aj keď redukciou sociálnych dávok sa minulá vláda snažila zo štatistík vytlačiť ľudí, ktorí robia načierno, alebo pracujú v zahraničí, či poberajú len dávky.
Zaujímavý je však fakt, že počet zamestnancov vo veľkých firmách klesá, ale obraty im rastú. Príčin môže byť viacero. Zamestnávatelia sa dlhodobo sťažujú na vysoké odvodové zaťaženie a preto sa z niektorých zamestnancov stali živnostníci. Tí robia to, čo predtým, a výdavky ich bývalých - súčasných zamestnávateľov sa mohli znížiť. No druhým faktorom mohli byť aj požiadavky na efektivitu zo strany majiteľov. Buď nahradzujú ľudí technikou, čo je ten lepší príklad, alebo jednoducho musia traja robiť to, čo pred tým robili štyria. Naopak zamestnanosť rastie v menších firmách. Opäť je však problém v kvalifikácii. Ak človek stratí záujem o prácu, len veľmi ťažko sa vráti spať. Podľa niektorých odhadov viac ako dva a pol milióna obyvateľov európskej únie pri hľadaní nového zamestnania rezignovalo a milión žiadnu prácu ani nechce...
Radko Kuruc, hlavný analytik ekonomiky, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.