Médiá sú plné analýz, predikcií a povolebných scenárov. Politickí analytici a sociológovia sú na roztrhanie. Kladú im príliš konkrétne otázky snažiace sa nasýtiť hlad verejnosti po výsledkoch volieb. Analytici sa často nechávajú uniesť svojimi želaniami a vierou, že práve ich pohľad na súčasnú politickú scénu je správny. Žiaľ, na výsledky parlamentných volieb, ktoré budeme poznať koncom týždňa, vplýva aj mimoriadne veľa nepredvídateľných faktorov.
Rozhodujúcim problémom všetkých doteraz známych prieskumov verejnej mienky je časový odstup od termínu konania volieb. Verejná mienka, aj keď má v sebe istý stupeň kontinuity a stability, sa pod vplyvom masmédií môže zmeniť aj v priebehu niekoľkých hodín. Každý prieskum verejnej mienky zisťuje čo je tu a teraz, preto nám nemôže predikovať, ako sa zmení verejná mienka v budúcnosti.
Pre politické subjekty s preferenciami okolo päťpercentnej hranice nastávajú horúce chvíle. Aj keď posledné prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Slobodné fórum má oproti KSS preferenčne mierne prevahu, v konečnom výsledku to nemusí zavážiť. Masívna kampaň Slobodného fóra svedčí, že volebný štáb strany pochopil vážnosť situácie a bude intenzívne mobilizovať priaznivcov až do dňa konania volieb. Výhodou komunistov je zase skúsenosť, že jej priaznivci sa pred poslednými parlamentnými voľbami nedali zastrašiť hrozbou prepadnutia hlasu a svojou disciplinovanosťou prispeli k volebnému prekvapeniu. Nemožno očakávať, že sa zopakuje situácia z parlamentných volieb 1992, keď štyri politické subjekty získali od troch do päť percent hlasov. Voliči menších strán sú bohatší o skúsenosť prepadnutia ich hlasu pri konečnom rozdeľovaní kresiel v parlamente. S najväčšom pravdepodobnosťou sa v poslednej chvíli priklonia k väčším stranám. Najbližšie dni rozhodnú, či verejnosť medzi preferenčne slabšie strany zaradí aj dva spomínané subjekty. Úspešnosť Slobodného fóra a KSS vo veľkej miere ovplyvní povolebnú tvár Slovenska.
Autor je politológ, pracuje vo výskumoch verejnej mienky.