Novela zákona o obaloch, ktorú pripravilo ministerstvo životného prostredia, iba potvrdzuje posledný znepokojivý vývoj v Izákovom rezorte. Je ťažké určiť, čo v návrhu prekvapuje viac: či nízka kvalita materiálu, alebo netransparentný spôsob jeho prípravy.
To, že ministerstvo pri jeho tvorbe porušilo infozákon a ignorovalo mimovládny sektor, sa už viac-menej stáva na Slovensku smutnou realitou. Zarážajúce však je, že do pracovnej skupiny, ktorá tento citlivý zákon pripravovala, odbor odpadov neprizval ani nezávislých odborníkov z akademickej obce a zabudol aj na ZMOS či podnikateľov zo samotného odpadového hospodárstva. Najmä predstavitelia obcí, na ktorých leží bremeno triedenia a recyklovania odpadov z obalov, mali k zákonu určite čo povedať. Naopak, navrhovatelia novely si pozorne vypočuli predstavy vybraných výrobcov a obchodníkov, z ktorých mnohí patria k najväčším znečisťovateľom v tejto oblasti.
Takéto selektívne konzultácie nastoľujú oprávnenú otázku o objektivite celého procesu. Tým, že ministerstvo pri zmene legislatívy berie do úvahy názory iba jednej zainteresovanej strany, logicky na seba vrhá tieň podozrenia z korupcie.
Samotný návrh zákona tomu, bohužiaľ, iba nasvedčuje. K obmedzeniu opatrení pre prevenciu patrí aj návrh výrazne znížiť počet obchodov, ktoré budú spotrebiteľom ponúkať právo výberu nápojov aj v ekologickejších vratných obaloch. Doteraz to boli povinní robiť všetci obchodníci, ktorých predajná plocha bola väčšia ako 100 štvorcových metrov. Nový zákon túto hranicu posúva na 200 štvorcových metrov, čím občanom v menších mestách prakticky berie možnosť nakupovať ekologicky. Veľké obchody sú tu totiž skôr výnimkou.
Ministerstvo sa ďalej vzdáva právomoci zaviesť zálohovanie jednorazových obalov. Je celoeurópskym unikátom, že nejaký rezort dobrovoľne a bez vonkajšieho tlaku obmedzuje svoj vplyv a rozhodovanie. U nás to znamená, že prichádzame o najúčinnejší spôsob zberu a recyklácie odpadov z nápojových obalov. Ich zálohovaním sa totiž darí recyklovať 80 -- 95 % odpadov, čo je v porovnaní s tridsiatimi percentami, ktoré tvorí triedený zber, obrovský rozdiel. V prípade, že sa táto ťažko pochopiteľná Izákova iniciatíva naplní, prinesie to aj ďalšie negatíva -- naše parky a ulice bude znečisťovať väčšie množstvo nezákonne pohodených odpadov. Nápojové obaly z nich dnes totiž tvoria takmer 40 percent.
Ministerstvo životného prostredia zatiaľ nepredstavilo žiadny odborne nevyvrátiteľný dôvod, pre ktorý chce súčasný zákon o obaloch oslabiť. Na úrovni Európskej únie nedošlo k žiadnej legislatívnej zmene a na oslabenie environmentálnych opatrení v zákone neexistujú odborné dôvody. Vzhľadom na nárast množstva odpadov z obalov na Slovensku v posledných rokoch a ich rastúci podiel na nelegálnych skládkach by logiku mala novela, ktorá by zvýšila environmentálnu prísnosť zákona. Žiaduci je rozvoj opatrení pre prevenciu, podporu vratných obalov a výrazné zvýšenie recyklácie. Nedarí sa už plniť ani záväzné limity, ktoré vyplývajú so smerníc Európskej únie. Dostatočne recyklujeme iba papier, naopak, plasty, kovy a pravdepodobne aj sklo sú pod limitom.
Materiál, ktorý vypracovalo ministerstvo životného prostredia, však práve, naopak, ašpiruje na jeden z najhorších zákonov o obaloch v celej Európskej únii. Obmedzuje práva spotrebiteľa, zvyšuje množstvo odpadov, náklady obcí a ak bude prijatý v navrhovanej podobe, hrozí, že Slovenská republika bude mať problémy so sankciami pokuty zo strany Európskej komisie za neplnenie recyklačných limitov.
Milan Šebo, Priatelia Zeme