Odôvodnené právo štátu

Opäť sa nám poslanci koalície a opozície na niečom zhodli. Tentoraz nie na obmedzení poslaneckej imunity či paralyzovaní účinného sledovania prírastkov svojho majetku. Na rokovanie vlády prichádza poslanecký návrh novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, ktorý konkretizuje novelu článku 60 Ústavy SR o pôsobnosti NKÚ.
Doteraz boli niektoré verejné prostriedky z kontroly NKÚ vyňaté s tým, že spadajú len pod vlastnú kontrolu samospráv. Niektoré sféry hospodárenia s verejnými zdrojmi, napríklad spoločnosti s majetkovou účasťou štátu či samospráv sa kontrolovali nedostatočne. Čo to spôsobilo, vidno na vysokej zadlženosti Bratislavy, Košíc, Banskej Bystrice, mnohých menších miest a obcí, na spochybniteľných predajoch a prenájmoch majetku či hospodárení viacerých firiem s majetkovou účasťou krytou verejnými zdrojmi. Preto nebol márny boj vlády, najmä ministerstva financií, aby sa táto kontrola skvalitnila a zobjektívnila vstupom NKÚ.
Už zmenu ústavy predchádzal tvrdý odpor samospráv, pričom niektoré argumenty, napríklad kolektívnu zodpovednosť (či nezodpovednosť) zastupiteľstiev za rozhodnutia nemôžu iné orgány a predstavitelia samospráv zvrátiť, možno brať vážne. Najvážnejším argumentom za to, aby hospodárenie samospráv a príslušných podnikov občan NKÚ prevetrával, je, že za konsolidovanosť verejných financií, ktorá hrá významnú úlohu pri reformách všeobecne i pri príprave na vstup do Hospodárskej a menovej únie, zodpovedá vláda a parlament. Nie je možné, aby sa významná časť verejných financií, s ktorými hospodária samosprávy, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, žila výlučne svojím životom s vlastnou kontrolou. NKÚ bude kontrolovať aj všetky subjekty, ktoré nadobúdajú peniaze z rozvojových programov a podobných zdrojov zo zahraničia a tiež právnické osoby, vykonávajúce činnosť vo verejnom záujme. Spravidla ide o bývalé príspevkové a rozpočtové organizácie.
Možnosti centrálneho kontrolného orgánu sa rozšírili zavedením Štátnej pokladnice. Dokáže poskytnúť časové a vecné prierezy, detailne sa dajú sledovať jednotlivé finančné toky a operácie.
Kto je spravodlivý, nemá sa čoho báť. Mementom ostávajú dve veci. Kvalita kontroly NKÚ, ku ktorej sú výhrady, a najmä to, že zistenia NKÚ ostávajú často vo vzduchu -- bez konkrétnych dôsledkov a nápravy. Ale to nie je dôvod nechať apriórne približne polovicu verejných financií len na vlastnej, niekedy aj spriaznenej kontrole.