KDH: straty a nálezy

KDH narazilo na stenu, ku ktorej pôvodne postavilo predsedu vlády a SDKÚ Mikuláša Dzurindu. Otvorili totiž tému, ktorá nemá širšie spoločenské dosahy, otvorili tému, ktorá sa stala verejnou prioritou zo dňa na deň. Nikto nemôže spochybniť, že Vatikánska zmluva korešponduje s ideovými zámermi KDH, nikto nemôže spochybniť, že tento politický subjekt má plné právo presadzovať schválenie zmluvy ako svoju legitímnu požiadavku. Napriek tomu pochybnosti prevládajú...
KDH vstúpilo do konfliktu s mužom, ktorý sa vypracoval na politického technokrata par excellence. Vie, že s pádom vlády klesá jeho kredit tak doma, ako aj v zahraničí. Vie, že ľudia najcitlivejšie vnímajú slogan o oprave reforiem, ktoré sú s ním personifikované. A vie, že provládne orientovaní voliči nechápu odchádzajúceho, ale zostávajúceho. Premiér jednoducho nie je ten, kto rozbíja, ale ten, kto si napriek všetkému želá zotrvanie KDH vo vládnej koalícii. Bez ohľadu na skutočnosť, že kresťanskí demokrati už môžu iba odísť, bez ohľadu na skutočnosť, že svoje výhrady voči Vatikánskej zmluve si Dzurindova únia šetrila až na "horšie časy".
Paradoxne, dnes už bude principiálnosť KDH zaujímať iba málokoho. Mohli odísť, keď vládou otriasal škandál skupinka, obchody s nezávislými poslancami, alebo keď sa Froncova reforma vzdelávania skončila v patovej situácii. Nominanti SDKÚ sú spájaní s ekonomickými a sociálnymi reformami (v dobrom aj v zlom), nominanti SMK s rozdeľovaním eurofondov pre jednotlivé regióny a bývalý predstaviteľ ANO s čiastočnou reformou zdravotníctva. Mená ministrov KDH v tomto výpočte budú zúfalo chýbať: nový Trestný zákon (respektíve poriadok), rozkladanie zločineckých skupín, optimalizácia súdnej sústavy či odpor voči euroústave to jednoducho nezachránia. KDH bolo vo vládnej koalícii pomerne dlho, na zrozumiteľný odpočet toho bude príliš málo.
Už dnes je jasné, že premiér sa pokúsi dovládnuť aj bez KDH. Pád vlády totiž posilní Smer-SD, ale určite nie ĽS-HZDS. V tom prípade by KDH a SMK dostali za rokovací stôl partnera, ktorý sa o Vatikánskej zmluve s nimi ani baviť nebude. V tom prípade by sa spor o principiálnosť zredukoval na spor s mocenským vplyvom, ktorý nebude určovať Dzurinda, ale Fico. A v tom prípade bude viac ako pravdepodobné, že KDH stratí viac, ako mohlo v sobotu pred vyhlásením ultimáta.