Nesmrteľné plasty

Spor sa ťahá dlho, vlastne od čias, keď sa zelení stali riadnou politickou silou a začali tlačiť na poľudšťovanie životného prostredia. Oddialenie prijatia normy na narábanie s plastovými obalmi je len epizódkou. Dĺžka sporu ho však nezľahčuje, naopak. Dokazuje, že v slovenských politických pomeroch nie je jednoduché dohodnúť sa ani na takej veci, ktorá nikoho neuráža. Je nepochybné, že každá novinka prináša potrebu meniť zabehané metodiky -- a to je argument, ktorý odporcom regulovaného výkupu PET-fliaš treba uznať. Uznanie však netreba spájať s prijatím ďalších tvrdení, najmä nie o nehospodárnosti a raste nákladov. V štáte, ktorý trpí nedostatkom prírodných zdrojov, totiž vôbec nie je jedno, či desaťtisíc ton hotového systematického materiálu cirkuluje v službách spoločnosti alebo či každoročne zhorí v spaľovniach. Slovenskí zákonodarcovia by sa skôr mali zamyslieť, či je morálne ospravedlniteľné, že sa nevracia väčšina sklenených obalov. Lebo práve ústupkami pri sklenených fľašiach sa začala celá táto ťahanica. Výrobcovia a obchodníci si dobre zrátajú, aké majú náklady na manipuláciu s obalmi, nezrátajú si však, koľko stojí odstránenie odpadových obalov celú spoločnosť. A nezarátajú ani dobré meno tohto štátu pred svetom. Lebo fakt je, že keď sa vrátite domov, trebárs aj z Česka, vyzerá to pri cestách a na parkoviskách rovnako, ako keby ste vstúpili do špinavého orientálneho prístavu.