Názor: Regióny zatiaľ v defenzíve

Na rozdiel od voličov asi len máloktorý zo slovenských županov nebude spokojný s tým, čo sa mu podarilo dosiahnuť v prvom volebnom období. Okrem zaujímavých odmien si poslanci krajských parlamentov schválili "špecifický" program hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja, zverejnili ambiciózne predsavzatia a v občanoch vzbudili veľké očakávania. Najmä čo sa týka čerpania prostriedkov z eurofondov na rôzne rozvojové programy vrátane projektov zameraných na znižovanie nezamestnanosti. Je to špecialita najmä stredného a východného Slovenska, kde životná úroveň obyvateľstva dosahuje sotva polovicu západoslovenského (najmä bratislavského) štandardu. Predsedovia zaostávajúcejších VÚC s obľubou zvolávali tlačové besedy, aby mohli verejnosť informovať o nádejných výsledkoch svojich výjazdov do Bruselu, o nových podnikateľských a investičných príležitostiach, ktoré sa im podarilo v hlavnom meste Európy vybaviť. Samozrejme, oni sami najlepšie vedeli, že ide o proces zložitý a dlhodobý, ktorého efekty nesúvisia s ich pôsobením. Regionálne rozdiely sa jednoducho na Slovensku dlhodobo nedarí zmierniť nielen centrálnej vláde, ale ani miestnym či krajským centrám moci. To, čo v samosprávnych krajoch nestihli v uplynulých štyroch rokoch, sotva doženú pár mesiacov pred voľbami, ktoré sú naplánované na 26. novembra. Stranícke centrály preto nezaháľajú a usilovne zliepajú dokopy tie najkrkolomnejšie spojenectvá na župana i poslancov. Do našej novodobej politickej histórie celkom isto vstúpi pozoruhodná nitrianska (štýlovo etnická) koalícia SDKÚ s KDH, ĽS-HZDS a so Smerom-SD, ku ktorej sa ešte vždy môžu pridať liberáli aj komunisti, takže kalich trpkosti si vládna SMK môže vypiť až do samého dna. V Žiline tiež tvrdí muziku Smer s SNS, ANO a HZD, ktorí sa už aj dohodli na spoločnej predvolebnej stratégii, ale bez dzurindovcov. V hlavnom meste si koaličné strany etnické politikárčenie odpustili a maďarskú koalíciu zobrali na milosť, čo však nie je vôbec isté v Košiciach. Ústredná rada SDKÚ rozhodla, že sa s KDH (ale ani s SMK a ANO) nedohodne a proti jeho kandidátovi, úradujúcemu županovi Rudolfovi Bauerovi, postaví svojho nominanta z parlamentu Viliama Novotného. Pri voľbách do orgánov VÚC viac ako politické sekretariáty rozhoduje popularita osoby, ktorá vstúpi do volebného ringu. Tam má Bauer prevahu, aj keď Novotnému nemožno uprieť dravosť podloženú mladosťou.
V súčasnom svete ekonomiky, poznačenom čoraz dravšou súťaživosťou, keď konkurencieschopnosť zasahuje všetky sféry hospodárskeho života, je len málo pravdepodobné, že voľný obchod a trhový mechanizmus samovoľne povedú k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov. Skôr sa zdá, že chudobná periféria sa stane ešte biednejšou, pokiaľ sa jej demokratickí zvolení lídri nestanú osobnosťami s autoritou u voličov, schopnými dovidieť za horizont svojich súkromných záujmov a politických ambícií. Budú však musieť dokázať čosi mimoriadne: v atmosfére hlbokej občianskej apatie priviesť čoraz ľahostajnejšieho voliča k volebnej urne a získať si jeho dôveru. Doterajšie štatistiky monitorujúce volebnú účasť naznačujú, že pôjde o veľmi ťažkú úlohu.