Spor o minimálnu mzdu vznikol z názorového konfliktu dvoch hospodárskych konceptov: zástancov hospodárskej regulácie a liberálneho prístupu k hospodárstvu. Pre prvú názorovú skupinu je minimálna mzda dôležitý nástroj sociálneho regulovania výšky mzdy, prostredníctvom nej spotreby a životnej úrovne. Spájajú ju s odstraňovaním chudoby a s dôstojným prežívaním chudobných zamestnaných. Pre liberálov je inštitút minimálnej mzdy nepotrebný, deformuje trh práce a znižuje zamestnanosť.
Spor sa vedie o hranicu, pod ktorú nemôže poklesnúť cena práce zamestnaného, ktorú mu zamestnávateľ je povinný zaplatiť. Vznikla z minulých bojov odborárov a sociálnych vyjednávaní a je praktizovaná tam, kde sú odbory silné, a nejestvovala tam, kde boli slabé. Čo určuje túto hranicu? Odbory, štát, zamestnávateľ, životné náklady zamestnanca a jeho rodiny, efekt, ktorý zamestnávateľovi zamestnanec môže priniesť alebo stav trhu práce?
Ukazuje sa, že otázka mzdy a minimálnej mzdy je výslednica pôsobenia všetkých týchto faktorov a každý z nich samostatne nevyrieši problém. Zamestnávateľ celkom presne vie, za akých platových podmienok môže niekoho zamestnať a kedy nie. On totiž musí mať náklady práce kryté príjmami. Zamestnanec zas pozná svoje rodinné náklady na živobytie, ale aj možnosti zamestnať sa. Prevyšujúca ponuka práce nad dopytom jeho mzdu však stláča, a opačne. V tomto trojuholníku vzťahov má najsilnejšiu vyjednávaciu pozíciu zamestnávateľ a aby nemohol mzdu ľubovoľne stlačiť pod existenčné minimum, vznikla štátom určená minimálna mzda. Zohráva predovšetkým sociálnu, ale aj ekonomickú funkciu, vplýva totiž na dlhodobosť rastu prirodzenej miery nezamestnanosti.
V našich podmienkach, keď jestvuje štruktúrna nezamestnanosť, potom vyššia úroveň minimálnej mzdy zvyšuje náklady práce a spôsobí vytláčací efekt na zamestnanosť. Nižšia umožňuje zamestnať väčší objem práce.
Výška minimálnej mzdy sa však dotýka už zamestnaných osôb v mzdových pásmach nízkokvalifikovaných osôb, ktorí poberajú nízku mzdu. Zamestnaným, "ktorých príjem nezabezpečuje dôstojné prežitie", sa zásahom štátu zvýši mzda. Tento sociálne motivovaný zásah vyvolá v hospodárstve buď zvýšený inflačný tlak, alebo pokles počtu zamestnaných.
Túto skutočnosť nové vedenie ministerstva práce nechce vziať do úvahy. Neberú do úvahy ani našu realitu trhu práce, zamestnávanie bez pracovnej zmluvy, krátkodobé zamestnávanie alebo na živnostenský list, kde mzdu dominantne určuje zamestnávateľ a táto nemá nič spoločné s minimálnou alebo inak určenou mzdou. Túto skupinu čiernej a nekontrolovateľnej práce môžu rozšíriť tí, ktorí stratia zamestnanie v dôsledku nariadenej vyššej minimálnej mzdy. Ich motivácia pracovať je totiž existenčná, ak vôbec chcú pracovať!
Je veľmi sporné, či zvýšenie minimálnej mzdy znamená vyššie nominálne nákupy, určite neprinesie rast kúpnej sily. Vyššie mzdové náklady sa totiž bezprostredne premietajú do cien.
Polemika o pozitívnom či negatívnom vplyve minimálnej mzdy na ekonomiku má čerstvý príklad v USA, kde pracovný trh funguje spoľahlivo. Štát California zvýšil v tomto roku minimálnu hodinovú mzdu na 9 USD a takmer okamžite to pocítili aj študenti zo Slovenska, ktorí tu s ťažkosťami nachádzali krátkodobú prácu, a to aj v čase dovoleniek trvalých zamestnancov.
Politické manipulácie s minimálnou mzdou odôvodnené sociálnymi dôvodmi majú aj iný hospodársky dôsledok. Vychyľujú smerovanie hospodárstva k rovnováhe, a keďže nepoznáme našu prirodzenú mieru nezamestnanosti, akokoľvek zafarbené a motivované politiky zamestnanosti a miezd musia byť zvlášť opatrné, aby nespôsobili nežiaduce akcelerovanie inflácie.
Autor je ekonóm a v rokoch 1991-- 1992 bol ministrom financií SR
citát: Je veľmi sporné, či zvýšenie minimálnej mzdy znamená vyššie nominálne nákupy, určite neprinesie rast kúpnej sily. Vyššie mzdové náklady sa totiž bezprostredne premietajú do cien.