Téma koncesionárskych poplatkov nie je v našom parlamente žiadnou novinkou, skôr by sa dalo povedať, že ide o legislatívny evergreen. Len v tomto roku ju budeme mať na stole už druhý raz. Tentoraz je však vyriešenie tohto problému mimoriadne naliehavé a je len dobre, že sa poslanci k tejto problematike vrátili, a to bez ohľadu na to, či ide o zástupcov koalície alebo opozície. Hrozba nezmyselne vysokých pokút za nezaplatenie koncesionárskych poplatkov visí nad domácnosťami, ale aj nad firmami a v mnohých prípadoch môže mať doslova likvidačný charakter. Pritom sa ukazuje, že sú prípady, keď sa do tejto situácie dostali občania či firmy nie vlastnou vinou, či dokonca úmyselne, ale možno len tým, že ich platba z účtu nedošla k správnemu adresátovi. Túto možnosť pritom pripúšťajú aj členovia manažmentu STV a SRo.
Generálny pardon na penále, ktorý som navrhol považujem preto za celkom štandardný a prijateľný nástroj, ako tento problém riešiť. A to napriek obvineniu, že ide o výsmech poctivých koncesionárov, ako to nazval Branislav Záhradník. Ako vieme, generálne pardony udelilo viacero verejnoprávnych inštitúcií, napríklad Sociálna poisťovňa. Vtedy nikto nevolal po penalizovaní dlžníkov a nehovoril o výsmechu poctivých platiteľov poistných dávok. Šlo pritom o rovnaký mechanizmus, aký obsahuje môj návrh: kto vyrovná dlh, odpustia sa mu penále. Myslím si, že ak sa takáto možnosť dala poskytnúť podnikateľom, mali by mať rovnakú príležitosť aj desaťtisíce domácností. Zdôrazňujem -- podmienkou odpustenia penále by bolo zaplatenie podlžností na koncesionárskych poplatkoch.
Čo sa týka výšky penále, tu sú do parlamentu predložené tri návrhy, o ktorých môžeme, a celkom určite aj budeme, diskutovať. O tom, že túto otázku treba upraviť, nemá azda nikto pochybnosti. Aj Branislav Záhradník konštatuje, že ide o veľmi tvrdú sankciu, iní ju označujú priamo za úžeru nevídaného rozsahu. Pritom môže postihnúť občanov, ktorí -- ako som už spomenul -- ani nevedeli, že majú voči STV alebo SRo podlžnosti, rozhlas aj televízia však zo zákona sú povinné penále vymáhať. Paradoxom pritom je, že existuje skupina "čiernych divákov" -- teda majiteľov rozhlasového a televízneho prijímača, ktorí ho neprihlásili do evidencie. Pretože súčasné možnosti na ich odhalenie sú malé, títo ľudia sa môžu skutočne smiať do tváre poctivým platiteľom koncesionárskych poplatkov: nielenže neplatia, ale ani im nikto nerozosiela listy s výzvami, aby tak pod hrozbou desaťtisícových pokút urobili.
Pochopiteľne, všetky tri návrhy, ktoré sú v parlamente, sú len čiastkovým opatrením. Skutočné riešenie, ktoré odstráni aj otázku "čiernych divákov a poslucháčov", bude znamenať až prijatie celkom nového zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktorý už je v legislatívnom procese a dostaneme ho na stôl, ako dúfam, v dohľadnom čase. Možno by sa dalo povedať -- prečo teda náhle predkladám svoj návrh? Dôvody sú dva: v čase, keď príde nový zákon do parlamentu, už môže byť pre mnohých koncesionárov neskoro, pretože STV a SRo začnú penále vymáhať súdnou cestou so všetkými dôsledkami.
A po druhé: ide o zložitú a citlivú tému, v predvolebnom období nie príliš populárnu. Preto sú oprávnené obavy, že nový zákon sa v parlamente nepodarí prijať. A potom už bude naozaj veľmi neskoro hľadať riešenie akútneho problému pokút.
Autor je poslancom NR SR za SDKÚ