Napriek vážnym problémom so sebou Európska únia v poslednom čase silne napína svaly a ukazuje svoju "mužnú" tvár najmä smerom za Atlantik. Europoslanci sa predbiehajú v rezolúciách adresovaných Bielemu domu a Pentagónu, členovia Európskej komisie už pripravujú itinerár sankcií, ak by George W. Bush vo Viedni neustúpil ich požiadavkám. Európske spoločenstvo má asi len výhodnejšiu pozíciu, najmä keď jej apel, aby USA zrušili väznicu v Guantáname, našiel vysokú podporu v európskej populácii. Komplikované nastoľovanie demokracie v Iraku, rast počtu mŕtvych irackých civilistov, ale i spojeneckých vojakov, zvyšuje váhu antiamerických nálad nielen medzi tamojším obyvateľstvom. Smrť teroristu č. 2 Zarkáwího zlepšilo imidž Busha len na krátky čas, aj to len v USA. Čoraz viac ľudí v európskych metropolách dáva hlasno najavo pacifistické zmýšľanie. Možno diskutovať, či sú za touto nechuťou k politike USA len ľavičiari či radikálni islamisti, alebo či je to naozaj demonštrácia vyššieho mravného princípu. Administratíva Bieleho domu s tým musí už vo svojej stratégii naisto rátať a zmeniť spôsob komunikácie najmä so spojencami z NATO. Krik z Bruselu síce pripomína príbeh filmu Myš, ktorá revala so skvelým Petrom Sellersom, ale ako vieme z vlastnej skúsenosti, myši vedia byť vytrvalé, ako napríklad tá v inej filmovej story - v príbehu Toma a Jerryho. A v ňom má sympatie publika myška Jerry, aj keď je to pekná "podšívka".