Podobne ako v ostatných ázijských krajinách, aj v Kórei sú najvyššími princípmi sociálne vzťahy, udržiavanie harmónie a z nich vyplývajúce uplatňovanie pravidiel správania. V tom sa Kórea neodlišuje od Japonska alebo Číny. Tieto nepísané pravidlá etikety sa Kórejčania snažia dodržiavať bez ohľadu na to, či ide o súkromné alebo obchodné stretnutia.
Ukláňať sa s mierou
Pri pozdravení sa Kórejčania vždy vzájomne ľahko uklonia. Aj keď pravidlá ukláňania sa nie sú také prísne ako napríklad v Japonsku, hĺbka úklonu aj tam poukazuje na rozdiely v postavení. Ak sú rozdiely veľmi veľké, ukloní sa len nižšie postavený. Obchodníci a manažéri pri pozdravení si s cudzincom podávajú aj ruku. V tomto prípade sa pri podaní ruky ľahko ukloňte (ale nepreháňajte to!), čím partnerovi preukážete úctu. Rukou však nepotriasajte, ako je to zvykom u nás. Keď chcete prejaviť zdvorilosť voči starším a vyššie postaveným Kórejčanom, ľavou rukou si zospodu uchopte zápästie pravej ruky a tú potom podajte. Toto gesto platí aj pri iných príležitostiach, napríklad pri úctivom nalievaní nápoja počas stolovania alebo pri odovzdávaní darčeka.
Keď Kórejčana pozdravíte v jeho jazyku, bude si to veľmi vážiť. Ak viete niekoľko slovíčok v kórejčine, často vás odmenia priateľským úsmevom. Naučte sa pozdrav, ekvivalentný nášmu dobrý deň (Annjong hašejo), prípadne v situáciách, vyžadujúcich väčšiu zdvorilosť (Annjong hašimnikka), dovidenia (Annjonghi kašipšio), ďalej dôležité slovíčka ako ďakujem (Kamsahamnida), áno (Ne) či nie (Animnida alebo Anijo), ktoré ako otvorene vyjadrený zápor budete v Kórei počuť len zriedka.
Ruka na kolene
Mnohé gestá v Kórei majú celkom iný význam ako u nás. Používanie ľavej ruky sa nepovažuje za zdvorilé, preto brať alebo podávať niekomu veci treba vždy pravou rukou. Osobu nikdy neslobodno privolávať mávaním zdvihnutého ukazováka, pretože tento spôsob je urážlivý. Mávať možno len celou plochou ruky obrátenou nadol a kývať prstami smerom dolu.
Na rozdiel napríklad od Japonska sú telesné dotyky obvyklé, dokonca častejšie než v Európe. Ak si s obchodným partnerom vytvoríte priateľský vzťah, môže sa stať, že vám pri rozhovore položí ruku na koleno a nepovažuje to za neslušné. Samozrejme, komu je to nepríjemné, môže Kórejčanovi situáciu vysvetliť. Ak by ste chceli takéto prejavy priateľstva opätovať, majte na pamäti, že sú dovolené len medzi osobami rovnakého pohlavia a nie medzi mužom a ženou!
Neoslovujte menom
Hoci kórejčina pred približne 500 rokmi ešte používala čínske znaky, obidva jazyky sú úplne odlišné. Rovnako je rozdielne aj dnešné kórejské písmo, ktoré používa vlastnú abecedu. Kórejské mená sa však tvoria na rovnakom princípe ako čínske. Na prvom mieste je takmer vždy jednoslabičné priezvisko, po ňom nasleduje zvyčajne dvojslabičné meno (v zriedkavých prípadoch jednoslabičné). Dvojslabičné mená sa zvyknú písať so spojovníkom, spolu alebo úplne oddelene. Napríklad Park Chung-hee, kde Park je priezvisko a Chunge-hee meno, sa môže písať aj Park Chunghee.
Mnohí Kórejčania sa v styku s cudzincami prispôsobujú a niekedy si na vizitkách píšu meno a priezvisko západným spôsobom. Napríklad, ak je na vizitke napísané Konsang Chang a nevieme, aké poradie je použité, ľahko sa zorientujeme podľa počtu slabík. Takže dotyčného oslovíme priezviskom Mr. Chang. Kórejských partnerov nikdy neoslovujte menom, najmä v prítomnosti ďalších biznismenov alebo ich rovesníkov! Je to veľmi nezdvorilé. Menom sa oslovujú len ľudia, ktorí sú vo veľmi úzkom vzťahu.
V kórejských podnikoch sa manažéri na rôznych stupňoch riadenia zvyknú oslovovať priezviskom a titulom (funkciou), napríklad Kim gwajang (manažér Kim), Lee bujang (generálny manažér Lee) častejšie ako iba priezviskom. V skutočnosti sotva nájdete podriadeného, ktorý by nadriadeného oslovil len priezviskom. Naopak, k priezvisku a titulu ešte pridávajú zdvorilostnú koncovku --nim (Kim gwajangnim).
Tri najčastejšie priezviská
V Kórejskej republike žije vyše 48 miliónov ľudí, ktorí majú len necelých 300 priezvisk. Takmer jedna polovica obyvateľov (47 percent) má len tri priezviská: Kim (zlato), Lee (slivka), alebo Park (magnólia). Nasledujú priezviská Choi (päť percent), Jung (4,6 percenta), atď. Situáciu komplikuje, že mužskí príbuzní jednej generácie majú často mená, ktoré sú v jednej alebo obidvoch slabikách rovnaké. Preto je lepšie Kórejčanov oslovovať priezviskom i menom, napríklad Mr. Chang Kon-sang. V protiklade k západnému spôsobu, žena si po svadbe ponecháva svoje priezvisko, ale deti nosia priezvisko otca.
Preto pri korešpondencii s veľkými kórejskými firmami majte vždy na pamäti, že váš adresát musí byť identifikovaný nielen priezviskom a menom, ale aj presnou funkciou a oddelením, v ktorom pracuje. List, ktorý bude adresovaný pánovi Lee In-ho v Daewoo Corporation, nemá žiadne vyhliadky, aby sa vôbec niekedy dostal k príjemcovi.