Kresťanská mobilizácia voličov

Slovenský volič stráca motiváciu a začína mať "všetkého" dosť. Demokracia, ktorá sa mu postupne zužuje iba na občiansku povinnosť byť angažovaným, ho unavuje. Ak ho nedokážu slovami ani činmi presvedčiť reprezentanti, ktorých si vyberá pre domácu politickú scénu, ako možno očakávať, že sa to podarí zástupcom, zvoleným pre Európsky parlament? Stranícke centrály (v drvivej väčšine už samotným výberom kandidátov na poslancov EP, ale i veľmi nejasnou rétorikou) akoby naznačovali, že štrnásť slovenských reprezentantov pre európsky najvyšší zákonodarný zbor veľa nezmôže: lepšie je byť doma a rozhodovať, ako sa v Štrasburgu či v Bruseli bezmocne ponevierať, aj keď za slušné peniaze... Preto sa v eurokandidátkach ponúkajú zväčša ľudia z druhého sledu, mená ktorých, až na pár výnimiek, občanom nič nehovoria. Aj keď môže ísť o kvalitných ľudí, verejnosť to nevie. Predvolebná stranícka stratégia jej to utajila. Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, že v EP vlastne nie je čo riešiť, o všetkom podstatnom rozhoduje exekutíva, pričom prvé husle hrajú tie najväčšie a najbohatšie. Ťažko nesúhlasiť, doterajšia existencia EÚ dáva za pravdu týmto názorom, ale ako inak presadiť v takomto kolose princíp spravodlivého demokratického spolurozhodovania? Ako inak, ak nie prítomnosťou na vrchole európskej politickej scény, možno obhajovať s celoeurópskymi aj národné záujmy? Projekt európskeho spoločného domu si dnes kladie iba základy, ak však nebudú spoľahlivé, ohrozí to jeho stabilitu. Zodpovednosť poslanca EÚ k voličom, ktorí si ho vybrali, nebude len európska, ale i "domáca". Jedno od druhého nemožno oddeliť, aj keď súvislosti tohto vzťahu, vďaka nezvládnutej predvolebnej kampani, ostávajú pre väčšinu občanov neznáme.
Zrejme aj to viedlo našich katolíckych biskupov k nedeľnému čítaniu pastierskeho listu, vyzývajúceho slovenských kresťanov k zodpovednému prístupu k voľbám do EP. Veriaci sa v rámci bohoslužieb dozvedeli, že je dôležité, koho si za svojho reprezentanta vyberú, kto s ich mandátom bude spolurozhodovať o osudoch zjednotenej Európy. Nebolo by dobré, keby to boli ľudia nemajúci v úcte ľudský život, rodinu a dôstojnosť každého jednotlivca, neveriaci v Boha, takí, ktorí sa nemodlia a nesvätia nedeľu. V duchu záväznej katolíckej sociálnej náuky, presadzujúcej aktívny dialóg medzi cirkvou a spoločnosťou, sa osvedčenou formou pastierskeho listu cirkev vyslovuje k otázkam verejného záujmu. Spôsobom jej vlastným, v situácii, keď môže hroziaci nezáujem o voľby do EP diskreditovať našu pozíciu v únii, nastoliť v krajine nežiaducu apatiu a z hľadiska našej budúcnosti aj stagnáciu. Pretože integrácia naozaj nie je len o ekonomickom raste a spoločnom trhu, o kompetenciách a rivalite, ale má aj svoj dôležitý duchovný rozmer. O jeho aktuálnosti svedčí spor o podobe európskej ústavnej zmluvy, najmä v otázke jej rozšírenia -- zmienkou o kresťanských koreňoch. Kresťanstvo totiž chápe časť členských štátov ako dôležitý zdroj ľudskej mravnej zodpovednosti, teda ako pevný základ dnešnej i budúcej zhody medzi Európanmi.
Nedeľňajšia kresťanská mobilizácia voličov, len pár dní pred voľbami do EP, potvrdzuje skutočnosť, že agenda, s ktorou sa naši poslanci budú na európskej scéne stretávať, je významná aj zložitá. Pôjde o formovanie budúcej podoby Európana, ktorý verí v univerzálne hodnoty alebo ich dokáže aspoň s úctou akceptovať. Bude občanom únie, ktorá sa hlási k židovsko-kresťanskej kultúre, alebo k svetskému zriadeniu, rešpektujúcemu tradície a náboženstvo každého jednotlivca? Ľudia, ktorých si zvolíme do EP, budú rozhodovať aj o týchto otázkach. Možno nezaujímavých pre politické centrály, ale rozhodujúcich pre kvalitu a stabilitu EÚ.