Integrácia ťažko prispôsobivých etnických a národnostných skupín do spoločnosti sa nebude môcť spoliehať na antidiskriminačný zákon. Ústavný súd vydal včera jasné stanovisko - takzvaná pozitívna diskriminácia je v rozpore s najvyšším zákonom štátu. Čo teraz? V právnom štáte neostáva nikomu nič iné, len verdikt garanta ústavnosti rešpektovať.
Minister spravodlivosti a vicepremiér pre legislatívu Daniel Lipšic teda pred Ústavným súdom vyhral. Ten mu dal za pravdu, že naša ústava zvýhodňovanie osôb pre príslušnosť k určitej rase alebo etniku zakazuje. Lipšic upozornil aj na ďalšie riziko - sporné ustanovenie antidiskriminačného zákona je "nejasné a umožňuje orgánom verejnej moci rozhodovať bez jasných podmienok, respektíve na základe ľubovôle". Práve tento paragraf spustil debaty o rôznych kvótach, ktoré by ľuďom zo "znevýhodneného prostredia" (napr. Rómom) uľahčili prístup k vzdialeným métam (napr. štúdiu na vysokej škole). Zobrať časť občanov na univerzitu len preto, že patria k problematickej menšine, je násilnou a umelou predstavou zbližovania minority s majoritou. A v konečnom dôsledku by znevýhodňovala tých, ktorí sa na úkor takéhoto "experimentu" na školu nedostanú.
Každý má mať rovnakú štartovaciu čiaru - o tom nikto hádam nepochybuje. Rómom však nemožno ich hendikep odstraňovať tak, že sa im táto čiara jednoducho posunie vpred. Rómov treba na túto štartovaciu čiaru pripraviť. A to sa dá iba systematickou menšinovou politikou kompetentných a efektívnymi projektmi nasmerovanými do vnútra komunity. Inak povedané - doučiť ich to, čo už iní vedia. Potom nebude nutné nikoho zvýhodňovať ani diskriminovať. Ak toto vláda a jej úrady nedokážu, budú si musieť na konci funkčného obdobia povedať - zlyhali sme.
Netreba pritom prijímať žiadne špeciálne právne normy. Štátne orgány majú takzvané vyrovnávacie opatrenia v náplni svojej práce aj bez nich. Preto by včerajšie rozhodnutie Ústavného súdu nemalo v praxi spôsobiť problémy a komplikácie.
StoryEditor