Verejný tender na zodpovednosť

Vláda a nízky štátny dlh. Dá sa to zladiť? Pri pohľade na zadlženosť krajín Európskej únie, najmä tých najbohatších, sa zdá, že nie. Výnimky ako Írsko, Lotyšsko, Estónsko však hovoria, že áno.
V čom je rozdiel? Určite nie v tom, že bohatšie štáty potrebujú viac na rozvoj ako chudobnejšie, a preto si viac požičiavajú. Odlišnosť spočíva v zodpovednosti. Pre mnohých politikov je to, žiaľ, nie príliš známy pojem. Oplývajú zázračnou štedrosťou, najmä keď môžu rozdávať z cudzích peňazí.
Pre ekonomiku i bežných ľudí je lepšie, ak štát nie je príliš zadlžený. Nie je náhoda, že Írsku a pobaltským štátom -- teda najmenej zadlženým - sa v únii darí najrýchlejšie zvyšovať ekonomický rast i životnú úroveň. Ich dlhy neprevyšujú 30 percent hrubého domáceho produktu. Je to rozumná miera, ktorá neuškodí.
Istý dlh je nevyhnutnosť. Dôležité verejné investície, napríklad do diaľničnej a cestnej siete alebo do dôchodkovej reformy, sa inak ani zaplatiť nedajú. V ekonomickej teórii sa hovorí, že produkujúca generácia by mala platiť toľko daní, koľko spotrebuje, a na významné investície, z ktorých majú osoh aj budúce generácie, si môže požičať. Ale v rozumných medziach.
Ak si štátna správa požičiava veľa, platí za to vysoké úroky. Ekonomika tak prichádza každý rok o kopu peňazí, ktoré by inak mohli ísť do školstva, kultúry, sociálnych vecí, vedy či zdravotníctva. Napríklad úroky z dlhu slovenskej vlády ročne zo štátneho rozpočtu pohltia vyše tri desiatky miliárd korún. Pritom každý rok je v rozpočte diera okolo 60 miliárd.
Navyše, ak je štát neúmerne zadlžený, úverové podmienky diktujú finančné inštitúcie, a nie vláda. Z trhu odchádzajú peniaze, ktoré by banky mohli požičať podnikom. Dávajú prednosť bezpečnej investícií do štátnych cenných papierov.
Rezort financií sa netají ambíciou do roku 2025 znížiť štátny dlh zo súčasných 40 percent HDP na štvrtinu. Zodpovedná a dobrá predstava. Už aj preto, že podľa odhadov štatistikov sa v tom období naplno prejavia dôsledky starnutia a nízkej pôrodnosti Slovákov. Demografická kríza by mala trvať približne 30 rokov, počas ktorých si vláda bude musieť na dôchodky požičiavať. Vhupnúť do krízy s veľkým dlhom by bolo morálnym hazardom.
Pri pohľade na prehnané nároky ministrov je vízia rezortu financií iba výkrikom do tmy. Ani jeden nie je spokojný s tým, čo by mal na budúci rok dostať. Spolu chcú ďalších vyše 40 miliárd korún, hoci vedia, že rozpočet aj bez toho ráta so 60-miliardovou sekerou. A to pritom táto vláda patrí medzi najšetrnejšie. Zodpovednosť, kde sa skrývaš?