Na Slovensku je 2 912 obcí. Finančné prostriedky na správu sú zbytočne veľké. V počte obcí na rozlohu sme štvrtí v Európskej únii, v počte obcí na počet obyvateľov dokonca tretí. V oboch tabuľkách sú pred nami len štáty s vyšším HDP (na obyvateľa i v absolútnom vyjadrení - Francúzsko, ČR a Grécko) ako má SR. V preklade to znamená, že máme zbytočne veľa obcí, tým pádom aj zbytočne veľa obecných úradov, úradníkov či starostov. Výrazná loby zo strany Združenia miest a obcí Slovenska napomáha konzervovaniu stavu. Sila verejnej mienky je nedostatočná. V malých obciach sú starostovia zároveň do veľkej miery mienkotvorcami.
Nemôžeme si dovoliť mať na každých 1 845 obyvateľov jednu obec. Pritom vyše 2 000 obyvateľov má necelá štvorstovka obcí! Podstatne bohatšie štáty, dokonca s nižšou hustotou obyvateľstva ako má Slovensko, si takýto luxus nedovolia. Napríklad Rakúsko má o polovicu viac obyvateľov, je o tri štvrtiny väčšie, no má o 560 obcí menej. Holandsko je rozlohou porovnateľné, má trikrát viac obyvateľov, no ani štvrtinu obcí. Portugalsko má takmer dvojnásobnú rozlohu i počet obyvateľov a desatinu obcí. Švédsko je takmer deväťnásobne väčšie, má o polovicu viac obyvateľov a taktiež len desatinu obcí. Dokonca aj náš severný sused má o 430 obcí menej.
Vyzerá to síce drasticky, ale počet obcí presahujúci 2 900, by sa mal dať zredukovať o celú tisícku. Zlučovaním obcí by sa dali ušetriť miliardy. Zrušením obecného úradu by sa len na prevádzkových nákladoch a údržbe dali ročne ušetriť minimálne státisíce, častejšie milióny. Prozaickejšie sa dajú vysvetliť zdroje získané znížením počtu obecných zamestnancov. Starosta obce do 500 obyvateľov zarobil minulý rok mesačne najmenej 26 100 Sk. Ale nebuďme naivní. Túto sumu pravdepodobne nezarábal žiaden starosta. Poslanci obecného zastupiteľstva mu môžu jeho plat až zdvojnásobiť a na konci roka odsúhlasiť odmenu až do výšky 50 percent súčtu platov. Čiže aj v tej najmenšej obci na Slovensku zarába starosta ročne od 313-tisíc až do 939-tisíc. Dá sa predpokladať, že ročne by obec spolu s odvodmi usporila okolo 500 000 až 1 000 000 Sk len na plate najvyššieho predstaviteľa obce. Prirátajme upratovačku, sekretárku, dvoch - troch ďalších zamestnancov a dostaneme ďalší milión. Jedna obec - minimálne 1,5 milióna na platoch. Pri redukcii o tisíc obcí, sme len na platoch pol druha miliardy v pluse. Nezarátal som odmeny poslancom...
Niektoré pracovné miesta by určite nezanikli. Väčšie obce by potrebovali viac zamestnancov. Tu však musím pripomenúť, že pri vyratúvaní ušetrených prostriedkov som vychádzal z minimálneho počtu zamestnancov a nepripočítal som prevádzkové a iné náklady. Radikálnym zoštíhlením počtu obcí (o tisíc) by sa teda dali ušetriť aspoň tri miliardy korún každý rok. Reálna suma sa nachádza medzi štyrmi až desiatimi miliardami korún.
Väčšie samosprávne jednotky by mali aj iné výhody. Narábali by s väčším finančným balíkom, ľahšie by sa dostávali k dotáciám, prostriedkom z eurofondov, úverom.
Proces zefektívnenia samosprávy okrem silného ZMOS brzdí aj členská základňa jednotlivých strán. Koaličných aj opozičných. Veď ktorá strana by si chcela rozoštvať starostov malých obcí a ich zamestnancov? Nezabúdajme však, že tí žijú z peňazí nás všetkých, a najmä z peňazí obyvateľov konkrétnych obcí, ktoré by sa dali určite využiť lepšie - v prospech samosprávy.
Autor je poslancom Mestského zastupiteľstva v Bytči.