V súvislosti s vrátením novely o vyvlastňovacom konaní prezidentom republiky na opätovné prerokovanie v NR SR bude treba znovu riešiť otázku, či táto právna úprava je v súlade s Ústavou SR a či novelizácia zákona dostatočne zabezpečuje ochranu základných ľudských práv a slobôd. Podľa môjho názoru nie. Dnes je už jasné, že sa parlament na základe pripomienok prezidenta republiky bude musieť vyrovnať s námietkou retroaktivity ustanovenia, podľa ktorého každé vyvlastňovacie konanie pre výstavbu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií (vrátane ich ochranných pásiem), ktoré sa začalo pred účinnosťou novely o vyvlastňovacom konaní, by malo byť dokončené podľa nových predpisov. Zdá sa, že nevyhovieť tejto námietke prezidenta bude zložité. Z právneho hľadiska má pravdu a navyše k takejto retroaktivite existujú už dva nálezy Ústavného súdu podporujúce jeho stanovisko.
Ako je nebezpečné skrátené legislatívne konanie, pre ktoré pri tejto novelizácii nebol splnený ani zákonný dôvod, sa jasne ukazuje na prijatí pozmeňujúceho návrhu poslanca ústavno-právneho výboru. Jeho návrhom sa síce odstránilo oslabenie ústavnej garancie ochrany súkromného vlastníctva, avšak v chvate skráteného legislatívneho konania sa nepostihol prijatý právny nezmysel. Cieľom tohto pozmeňovacieho návrhu bolo novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku stanoviť pre súdne preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí 30-dennú lehotu na vybavenie žaloby. Pozmeňovací návrh však nezohľadnil systémovú súvislosť právnych noriem, t j. dosah prijatého ustanovenia v celom systéme noriem Občianskeho súdneho poriadku. Ak by zmena nadobudla účinnosť v tej podobe, v akej ju parlament schválil, mala by pre prax ďalekosiahle následky. Znamenalo by to, že všetky žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov by súdy museli vybaviť, t. j. konanie ukončiť v lehote 30 dní. To je absolútne nezvládnuteľné. Poukazuje na to aj prezident a navrhuje napraviť pochybenie konkretizáciou ustanovenia "na žaloby týkajúce sa rozhodnutia a postupu správneho orgánu iba vo veciach vyvlastnenia". Je viac než pravdepodobné, že parlament znenie navrhnuté prezidentom prijme. V zmysle Ústavy SR má totiž iba dve možnosti -- buď schváli znenie navrhnuté prezidentom bez akejkoľvek modifikácie alebo schváli pôvodne prijaté znenie ustanovenia.
Ani znenie navrhnuté prezidentom nie je to "pravé orechové". V minulosti Ústavný súd SR už vydal nález, že súdne konanie nemožno časovo obmedziť vzhľadom na to, že súd sám musí zvážiť, kedy má dostatok podkladov pre rozhodnutie (napr. nález ÚS, ktorým sa zrušila jednoročná lehota pre vybavenie žalôb na ochranu osobnosti). Predpokladajme však, že v tichej jednote celého politického spektra a príslušných ústavných činiteľov nik nepodá návrh na Ústavný súd. Potom vzniká otázka, aká bude právna situácia, keď súdy v spomínanom druhu preskúmavacieho konania zákonom stanovenú lehotu nedodržia? Aký bude postup pri vymožiteľnosti tohto právneho ustanovenia?
Stanovovanie lehôt pre vybavenie vecí je zaužívané v procesných postupoch v oblasti verejnej správy. Viaceré zákony už dnes s nedodržaním lehoty pre vybavenie veci spájajú fikciu pozitívneho alebo negatívneho rozhodnutia. Ak napríklad pri vybavovaní určitých vecí stavebný úrad nerozhodne v lehote stanovenej zákonom, má sa za to, že návrhu vyhovel. Fikcia negatívneho vybavenia sa uplatňuje napríklad podľa infozákona -- ak v zákonom stanovenej lehote občan nedostane požadovanú informáciu, má sa za to, že mu bola zamietnutá a on môže uplatniť opravné prostriedky. Je však diskutabilné, či fikciu pozitívneho a negatívneho vybavenia možno aplikovať aj v súdnom konaní.
Zdá sa, že do budúcnosti tam, kde je skutočne verejný záujem na promptnom riešení výstavby s jednoznačným celospoločenským záujmom, bude treba strategicky myslieť a konať v predstihu, a nie v poslednej chvíli cez legislatívu "šitú na konkrétne prípady" doháňať zameškané.
StoryEditor
Problémy okolo vyvlastňovania
V súvislosti s vrátením novely o vyvlastňovacom konaní prezidentom republiky na opätovné prerokovanie v NR SR bude treba znovu riešiť otázku, či táto právna úprava je v súlade s Ústavou SR a či novelizácia zákona dostatočne zabezpečuje ochranu základných ľudských práv a slobôd. Podľa môjho názoru nie. Dnes je už jasné, že sa parlament na základe pripomienok prezidenta republiky bude musieť vysporiadať s námietkou retroaktivity ustanovenia, podľa ktorého každé vyvlastňovacie konanie pre výstavbu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií (vrátane ich ochranných pásiem), ktoré sa začalo pred účinnosťou novely o vyvlastňovacom konaní, by malo byť dokončené podľa nových predpisov. Zdá sa, že nevyhovieť tejto námietke prezidenta bude zložité. Z právneho hľadiska má pravdu a navyše k takejto retroaktivite existujú už dva nálezy Ústavného súdu podporujúce jeho stanovisko.