Komentár HN: Sú Slováci dosť príčinliví?

Česko predbehlo Portugalsko vo výkonnosti ekonomiky, ak sa vyjadruje podľa parity kúpnej sily. Nás zasa dobehlo Estónsko.
Slovenských politikov, ktorí majú v agende národohospodárske veci, to zrejme nevzrušilo.
Ani Česi neoslavujú fakt, že dobehli pomerne vzdialený, menej priemyselný štát s lepšími prírodnými podmienkami. Radšej reflektujú svoje reformy za obdobie posledných 15 rokov. Skúmajú, v čom pochybil otec transformácie Václav Klaus. Pripomínajú si dva roky od roku 1997, keď sa ich ekonomika dostala do stagnácie. Najväčšou chybou vraj bolo, že sa zanedbalo dotvorenie právneho rámca pre ekonomiku. Ďalšou, že veľké banky, hoci odštátnené, nedostali naozajstných majiteľov. Slovenská garnitúra, ktorá vládla do roku 1998, má na rováši to isté. Lenže tá sa dopustila oveľa horších hriechov. Je zbytočné rozvádzať smrteľné úklady proti demokracii v období 1995 -1998. Varovný je ich dôsledok - vtedajšia nespôsobilosť Slovenska integrovať sa do OECD, NATO a EÚ.
Ani v Portugalsku štandardnú trhovú ekonomiku nepamätá viac generácií. Mohli ju začať budovať až pred tridsiatimi rokmi. Od roku 1926 do roku 1974 sa tam striedali diktátori. Prv sa hovorilo aj o iných príčinách portugalskej chudoby. V českej príručke pre meštianske školy z roku 1937 sa uvádzalo, že napriek agrárnemu charakteru portugalskej ekonomiky tam mnoho pôdy leží ladom, pretože "obyvateľstvo je málo príčinlivé". Preto krajina vstúpila do EÚ až v roku 1986. Vtedy sa u nás budoval rozvinutý socializmus podľa skorigovaných perestrojkových pravidiel. Portugalsko v tých časoch dostávalo tučnejšie dotácie v prepočte na obyvateľa ako v súčasnosti môže čerpať desať naposledy začlenených krajín.
Prečo však v posledných rokoch bola dynamika vývoja ekonomiky v Česku vyššia ako v Portugalsku? Je na vine ich politická orientácia? O socializmus podľa sociálnodemokratických vízií sa usilujú v Česku aj v Portugalsku. Napadá aj veľmi zaujímavá otázka: ak by Československo zostalo zachované, tiež by predbehlo Portugalsko?
Niektoré súvislosti sa vysvetliť dajú. V ČR funguje silnejšia podpora vedy a výskumu. Investície tam plynú bez politických prekážok od vzniku štátu v roku 1993 a ich štruktúra je veľmi rozmanitá. Možno povedať, že investori si v ČR podávajú kľučky na dverách. V Brne pred pár rokmi odišiel z parku, ktorý vybudovalo mesto, americký Flextronics - výroba a vývoj malosériovej elektroniky. Uprázdnené haly medzitým už zaujali iní.
Česi majú do parlamentných volieb bližšie ako my. Ani pravica, ani socialisti zatiaľ neprichádzajú s ničím objavným. Prú sa o doladenie daňového systému. Dokonca sa snažia udržať nižšiu DPH pre stavby, aj keď únia s tým nesúhlasí. Ďalším problémom západných susedov je, ako okresať prepychové zdravotníctvo, aj keď nie je označené ako bezplatné (nemajú to v Ústave ČR).
V Portugalsku sa nedávno rozhodli urobiť technologický šok. Súčasťou ich opatrení je dostať 1 000 absolventov vysokých škôl technických do malých a stredných podnikov. Tiež chcú, aby sa strojnásobil počet zaregistrovaných patentov.
Aké je z toho poučenie pre Slovensko? Asi to bude predsa o podpore vzdelávania a vedy, ale aj o iniciatíve ľudí z podnikateľského sektora. Ide aj o to, aby sme dokázali stúpencom nevedeckých teórií, že Slováci nepatria medzi národy málo príčinlivé. Slovensko má regióny s desiatkami obcí, kde okrem roľníkov, maloobchodov a samosprávy nenarazíme na žiadneho zamestnávateľa. Majú politici popri straníckych problémoch pripravený komplexný návod, ako to zmeniť?