Margaret Thatcherová, ktorá oslavuje osemdesiat rokov, si za svoju schopnosť účinne politicky konať určite zaslúži obdiv. Ale to nie je tá vlastnosť, ktorá z nej urobila političku veľkého svetového formátu. Tých, ktorí dokázali byť v politike úspešní, bolo mnoho a pritom na niektorých z nich by sme radšej zabudli alebo si skôr želali, aby sa vôbec nenarodili.
Lady Thatcherová je mimoriadna a úžasná v dvoch veciach. Vždy vedela presne a neobyčajne ostro, ktoré sú tie pravé hodnoty, zlaté zrnká, z ktorých vyrastá naša euroamerická civilizácia. Včas a neomylne dokázala rozpoznať tých, ktorí dávali do obehu falošné mince, a tvrdo proti nim zaútočiť. Vždy vedela jasne, čo je dobro a čo zlo, a najmä, či ide o život, keď sa dobro a zlo začnú relativizovať, keď sa začne robiť to, čím sa vyznačuje myseľ intelektuála, nebyť nikde zakotvená a byť dokonca pyšná na svoju nezaujatosť.
Margaret Thatcherová je zvyknutá mieriť priamo medzi oči a nenechávať nikoho na pochybách, že azda mieri niekde inde: "Všeobecným problémom je jednoducho socializmus. Ak sa majú uskutočniť nejaké kroky dopredu, treba zničiť všetko, čo patrí k socializmu -- jeho štruktúry, inštitúcie a názory. Napätie medzi slobodou a socializmom sa neskončilo a nikdy neskončí." Thatcherová je zakotvená vo Veľkej Británii, v jej tradíciách. Pretože je to samý stred euroamerickej civilizácie, ktorá stojí na uctievaní princípov slobody a práv človeka, jej vlastenectvo a horlenie za národné záujmy nie je s inými porovnateľné.
Nie je to iba druh vlastenectva, jeden popri mnohých ďalších, založených na príslušnosti k etniku, na jazyku, na spoločnom nepriateľovi, na teritóriu alebo na skvelých výkonoch v umení, priemysle, vo vede alebo v športe. Preto mätie všetkých napodobňovateľov, aj tých v Česku. Keď je plná nedôvery k politickému zjednocovaniu Európy, veľmi dobre si uvedomuje práve asymetriu. Vie totiž, že povinnosťou Veľkej Británie a Spojených štátov voči slobodymilovnému svetu je zostať jeho stredom.
Svojím spôsobom je oveľa ťažšie nestratiť ani z očí, ani z mysle tie zlaté zrnká, ktoré zanechali tradície a veľké postavy minulosti -- americkí federalisti, Edmund Burke, John Locke, Algernon Sildney, James Harrington, Edward Coke a, samozrejme, jej milovaný učiteľ F. A. Hayek -- ako tieto zrnká prvýkrát vyryžovať. Koľko tisíc ton piesku, nezmyslov a neporiadku na ne denne vyklápajú rôzni sociálni inžinieri, architekti nových svetových poriadkov, antiglobalisti, nenávistníci a rečníci na medzinárodných konferenciách. Keby nebolo politických velikánov, ako je Margaret Thatcherová, zlaté zrnká by síce zo sveta nezmizli, ale boli by zasypané kopou hlušiny. To je tá druhá vec, v ktorej je Margaret Thatcherová úžasná -- dokáže tie pravé hodnoty vášnivo brániť a ubrániť. Jej krédo je "Princípy, meč a dobrý úmysel."
Margaret Thatcherovú nevedie len jej skvelý inštinkt. Je to tiež prácne a systematicky získaná znalosť histórie a ekonómie. Všetko podstatné má prečítané a preštudované. So všetkými dôležitými ľuďmi, s ktorými stálo za to hovoriť, tých, čo veľa čítajú a s kdekým hovoria, je pomerne dosť. Ich myseľ často funguje ako dobre zorganizovaný sklad, z ktorého sa po zadaní kľúčového slova otvorí príslušná zásuvka plná všetkých možných vypovedaných myšlienok. Pri rozhovore s týmito ľuďmi čoskoro zistíte, že obsah zásuvky len verne zobrazuje chaos, ktorý naďalej čaká na nejakú jasnú myšlienku. Margaret Thatcherovej pomohol zdravý sedliacky rozum a inštinkt vyfiltrovať z úctyhodného množstva textov a rozhovorov vždy len to, čo posilňovalo jej paradigmu utvorenú zo zlatých zrniek. Mala tak vždy spoľahlivý návod, keď išlo o to, čo sa má zahodiť do koša a čo si nechať. Toho, čo sa musí zahadzovať, aby zostalo stále čisto, priehľadne, krásne a celkovo upratané, je, ako dobre vieme, vždy viac ako toho, čo smie vstúpiť do chrámu pravdy.
Autor je ekonóm, v rokoch 1990 -- 1992 českým ministrom privatizácie.