Skutočnosť, že Slovenská republika má reálnu šancu stať sa od 1. januára 2006 na dva roky nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN, znamená obrovský úspech zahraničnej politiky mladého štátu. Ak Slovensko získa vo voľbách aspoň dve tretiny hlasov, t. j. aspoň 128 zo 191 členov OSN, presne 13 rokov po nadobudnutí štátnej nezávislosti a samostatnom vstupe na medzinárodnú politickú scénu sa tak stane v medzinárodných vzťahoch mimoriadne významným aktérom.
Tento vývoj je v prvom rade potvrdením životaschopnosti SR ako nového štátu. Dôkazom, že SR prekonala všetky počiatočné hendikepy i neskoršie vnútropolitické turbulencie, ktoré komplikovali proces jej plnohodnotného začleňovania sa do búrlivo sa vyvíjajúcich medzinárodných vzťahov na prelome 20. a 21. storočia.
Vznikla aj v dôsledku dlhodobého angažovania sa SR pri riešení kríz a v mierových operáciách. Je ovocím profesionálnej a obratnej diplomacie, správneho načasovania kandidatúry, umenia udržiavať aj v časoch vypätých kríz, akou bola v poslednom období iracká kríza, vyvážené vzťahy s veľmocami napriek tomu, že diplomatická kapacita päťmiliónového štátu je nevyhnutne limitovaná.
Vytvorenie šance pre SR pôsobiť ako globálny aktér medzinárodných vzťahov bolo výsledkom rôznych faktorov. Napriek dominantnej úlohe, ktorú zohrala oficiálna diplomacia, by však nebolo dobré získanie členstva SR v BR OSN prezentovať ako výlučnú zásluhu konkrétnej vlády a dať zámienku, aby sa tento zahraničnopolitický úspech SR stal predmetom predvolebných šarvátok, bagatelizoval sa, alebo aby si z neho urobili tému populisti rôzneho druhu.
Využitie šance, ktorú SR získala, vyžaduje vnútropolitický konsenzus, kooperáciu vládnucich i opozičných politických elít i pochopenie a podporu širokej verejnosti pre aktivity diplomacie na pôde OSN. Zvládnutie náročných dvoch rokov si bude vyžadovať nevyhnutnú mieru kontinuity tak v obsahu zahraničnej politiky, ako aj v personálnom zabezpečení profesionálnych diplomatických aktivít. Preto je dôležité, aby sa pripravovaný komplexný materiál o zásadných stanoviskách SR k regionálnym konfliktom a k ďalším častiam agendy v BR OSN konzultoval aj s relevantnými opozičnými stranami a prerokoval sa minimálne na pôde Zahraničného výboru NR SR. Optimálne by bolo, keby vláda o svojich predstavách pôsobenia SR v BR OSN informovala aj celý parlament a jeho prostredníctvom verejnosť.
Rozhodovanie SR v BR OSN bude nielen obrovskou príležitosťou na učenie sa profesionálnych diplomatov a politickej elity. Vytvorí sa aj priestor na verejnú diskusiu o úlohách zahraničnej politiky, o zmysle samostatnej slovenskej štátnosti v procese globalizácie, o možnostiach relatívne malého štátu meniť svet k lepšiemu. V tejto súvislosti nemožno nedať za pravdu ministrovi zahraničných vecí SR Eduardovi Kukanovi, ktorý o pôsobení SR v BR OSN povedal: "Je najdôležitejšie, aby sme zostali sami sebou. Aby všetci vedeli, že tam vystupuje Slovensko, krajina, ktorá má vlastné názory a nebude ako papagáj opakovať, čo hovoria iní."
Autor je vysokoškolský učiteľ, v rokoch 1998 -- 2002 predseda Zahraničného výboru NR SR