Stav ruskej ekonomiky v súčasnosti ovplyvňujú vysoké ceny ropy a vďaka nim má Rusko obrovské devízové rezervy. Nemíňa ich, ale odkladá na horšie časy (teda na obdobie, keď klesnú ceny ropy) a vytvorilo stabilizačný fond . Z menového hľadiska ide o sterilizáciu finančných prostriedkov. Prečo k nej dochádza?
Ekonomika je v dobrom stave, verejné financie majú prebytok 5 percent HDP, národné hospodárstvo nie je zadlžené -- dlh verejného sektora je 11 -- 12 percent HDP, v tomto roku by mal byť rast ekonomiky na úrovni 7 percent. Prebytočné peniaze vláda neefektívne nemíňa, lebo sa obáva inflácie. Bez ohľadu na to, v Rusku je relatívne vysoká inflácia. Vláda v súčasnosti presne nevie, čo má robiť. Vládnuca elita sa skôr prikláňa k názoru, že trh a mechanizmy samoregulácie vyriešia všetky problémy ekonomiky.
Existujú dva rôzne názory na úlohu vlády v ekonomickom prostredí. Sú si veľmi blízke, ale súčasne v určitom zmysle aj veľmi rozdielne. Prvý prístup pozostáva v tvrdení, že kvôli ekonomickému rastu stačí vytvoriť dobrú investičnú klímu a kvôli tomu treba maximálne znížiť dane. Na základe tohto prístupu sa objavila rovná daň, prípadne snaha čo najviac znížiť dane.
Druhý prístup je podobný prvému, ale sa od neho odlišuje - síce je potrebná dobrá investičná klíma, ale aj aktívny prístup štátu k celkovému ekonomickému a sociálnemu prostrediu. Aktívny prístup by mal pozostávať zo zásahov riadiaceho centra do takých oblastí ako je infraštruktúra, veda, školstvo, zdravotníctvo. Súčasne by sa v týchto oblastiach malo rozvíjať partnerstvo štátu a súkromného sektora. Na tento prístup sa používa vo vyspelých krajinách pojem Public Private Partnership. Vplyv štátu sa môže týkať napríklad určitých investičných alebo spoločenských projektov, štát sa môže rozhodnúť, čo podporí. Prvé pozitívne signály o hospodárskej politike štátu sú už tu -- vláda časť finančných prostriedkov, ktorých má v rozpočte prebytok, investuje v rámci špeciálnych národných programov.
Ekonomický rast a budúcu prosperitu krajiny podporujú investície a tie by sa nemali zdaňovať, ale zdaňovať by sa mala len spotreba. Pri pohľade na dane zvyknem používať aforizmus: Čím viac daní sa vyzbiera, tým sú nižšie ploty. Efektívne prerozdeľovanie daní od bohatých totiž umožňuje znižovať chudobu. Čím menej je v krajine chudobných, tým je menej pravdepodobné, že by chceli preskočiť plot a ohrozovať tých, ktorí sú za ním. Pre majetných ľudí, ale aj pre celú spoločnosť, je dôležité, aby sa v nej všetci cítili bezpečne.
(Z príspevku na seminári Nadácie Fridricha Eberta)
Ruslan S. Grinberg, riaditeľ Ekonomického ústavu Ruskej akadémie vied
StoryEditor