Komentár HN: Štát na jadro zabudol

Debata o privatizácii Slovenských elektrární sa nekončí. Podľa politického vyhlásenia spred roka sa už transakcia mala uzavrieť. Štát by mal peniaze za akcie na účte a elektrárne by viedol manažment (mohli by to byť aj Slováci) podľa cieľov európskej energetickej dvojky. Štát však prípravu elektrární na privatizáciu nezvládol, preto nebude mať peniaze, ktoré mohol mať. Hodili by sa na znižovanie štátneho dlhu.
Minister hospodárstva Jirko Malchárek v súvislosti so zákonom o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení vyhlásil, že chce vyjednať s Enelom lepšie podmienky. Najväčšou chybou je, že sa štát do takejto pozície vôbec dostal. Ministerstvo hospodárstva mohlo tento zákon pripraviť dávno. Ukladalo mu to aj uznesenie vlády. Investor by potom mal jasné, do akého prostredia ide. Ak dnes minister pociťuje chvenie, či mu tento zákon parlament príjme, je to preto, že jeho predchodca dopustil, aby sa ocitol pod kombinovaným tlakom. Totiž, svoje záujmy tu presadzuje investor do elektrární a zároveň sa stane "sústom" populistických poslancov. V zákone ide aj o to, kto zaplatí 15 miliárd korún historického dlhu na jadrových zariadeniach, ktoré sa čoskoro odstavia. Keď túto sumu porovnáme s výnosom z privatizácie, predstavujú z neho polovicu.
U nás nikomu nenapadá, že na svoj pohreb by si mohli tvoriť peniaze aj samotné elektrárne. Český ČEZ si tvorí tri fondy, ktoré súvisia s likvidáciou nielen samotných jadrových zariadení, ale aj skladovania vyhoreného jadrového paliva. Minister Malchárek povedal, že skladovanie paliva po odstavení blokov V1 visí vo vzduchu. Čechom sa to nemôže stať. Tí mali koncom roka 2004 v týchto fondoch spolu takmer 15 miliárd korún. Pritom nie všetky fondy im nariaďuje vytvárať Atómový zákon. Navyše, český štát inkasuje a spravuje tzv. jadrový účet, ktorý, na rozdiel od nášho, má minimálne výdavky. Tie netečú späť do elektrární, ale do štátnej agentúry, ktorá zamestnáva päťdesiat ľudí a stará sa aj o jadrové žiariče z nemocníc. Jadrový účet u susedov má predovšetkým naskladať peniaze na vybudovanie hlbinného úložiska. Stačí, keď bude fungovať od roku 2030. Takéto väčšie úlohy (sanácia elektrárne A1) v zadnom jadrovom cykle má aj slovenský štát. Ukazuje sa, že ho to trápi až teraz, keď mu dýcha na krk investor.