Poznámka: Nemajestátne počiny majestátu

Neviem, kto vymyslel, že politikom treba dať prvých sto dní funkčného obdobia pokoj. Ten človek istotne nepoznal slovenskú realitu. Na Slovensku by sa totiž mohla táto norma zrodiť len v podmienenej podobe - dáme mu pokoj, ak dá pokoj aj on. Netýka sa to len vlád a parlamentov, ale, žiaľ, aj prezidentov. Človek s konzervatívnou výchovou akosi automaticky predpokladá, že prezident je autoritou podobnou panovníckemu majestátu, dokonca aj v prípade, že má oklieštené právomoci. Ťažko však môžem pokladať za majestát chlapa, ktorý ani v zrelom veku, po šesťdesiatke, nedokáže v sebe potlačiť mládenecké nutkanie ísť autom čo najrýchlejšie. Tu neospravedlní porušenie noriem ani fakt, že Ivan Gašparovič to s volantom vie. Zrejme nášho súčasného prezidenta ešte nezastihla informácia, že zvolením prestal byť súkromnou osobou a že je prezidentom dokonca ešte aj tých, ktorí ho nevolili. Absencia týchto dvoch informácií potom zákonite vyústi hoci do faktu, že prezident označil jednu z parlamentných strán nacionalistickou - hoci toto označenie patrí skôr práve neparlamentnej strane, ktorá ho vo voľbe podporovala. Lenže ako prezident, hlava štátu, otec národa, zmierovateľ a zjednocovateľ nemá právo povedať, že je nacionalistická ani o tej druhej. Jeho snahou má byť podporovať pozitívne trendy, dištancovať sa - a byť v tom spoločnosti vzorom - od mantinelizmu a netolerantnosti. Chcelo by sa mi zrátať, koľko stodňoviek ešte budeme musieť takto prežiť, ale to by mi z druhého sveta moji vychovávatelia položili otázku, či som naozaj klesol až tak hlboko...