Výsledky analytického charakteru prezentované a interpretované v tomto príspevku boli získané na základe oficiálnych údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) o vývoji hrubého domáceho produktu (HDP) a hlavných zložiek štruktúry jeho použitia v jednotlivých štvrťrokoch minulého roka. Text je príspevkom do diskusie, ktorú vyvolal prekvapivo vysoký rast slovenskej ekonomiky dosiahnutý v minulom roku a zvlášť v jeho 2. polroku. Z výsledkov vyplýva, že tento rast bol prirodzeným pokračovaním predchádzajúceho vývoja v slovenskej ekonomike, ale už v kvalitatívne novej podobe - bol totiž kombináciou vplyvu zvyšujúceho sa domáceho dopytu a (pozitívneho) vplyvu čistého vývozu.
Už medziročný prírastok tvorby reálneho HDP v 1. polroku 2006 o 6,7 percenta evidentne signalizoval, že dynamika hospodárskeho rastu sa u nás zrýchľuje. Napriek tomu možno konštatovať, že medziročný nárast makroekonomickej výkonnosti slovenskej ekonomiky dosiahnutý vo vlaňajšom 2. polroku bol prekvapujúci, pretože prekonal očakávania. Tvorba reálneho HDP sa totiž v 3. štvrťroku 2006 medziročne zvýšila o 9,8 percenta, čo je v doterajšej histórii samostatného fungovania ekonomiky rekordne vysoký prírastok výkonnosti (na štvrťročnej báze), s ktorým je porovnateľný prírastok jej výkonnosti vo 4. štvrťroku 2006 o 9,6. Celoročne sa tým výkonnosť ekonomiky v minulom roku zvýšila o 8,3 percenta, čo je hospodársky rast o 2,3 percentuálneho bodu vyšší ako v roku 2005.
Minuloročný rast výkonnosti hospodárstva bol najrýchlejší v doterajšej histórii Slovenska. V súlade s očakávaním to bol dôsledok vyššieho domáceho aj vonkajšieho dopytu (celkového vývozu). Kým prvý z týchto agregátov stúpol oproti roku 2005 o 6,4 percenta, druhý až o 20,7. Rast domáceho dopytu bol výsledkom rastu všetkých troch jeho hlavných zložiek, ale - ako ukážeme nižšie - nezanedbateľný bol aj vplyv zmeny stavu zásob. V porovnaní s rokom 2005 sa však rast domáceho dopytu spomalil o vyše 2 percentuálne body, pretože spotrebiteľský a investičný dopyt rástli pomalšie (stúpli o 6,3, resp. o 7,3 %). Jedine konečná spotreba verejnej správy rástla rýchlejšie ako v roku 2005, čo zrejme súvisí so skutočnosťou, že minulý rok bol volebný. V 1. polroku 2006 sa totiž medziročne zvýšila až o 7,2, v 2. polroku o 1,8 percenta. Napriek tomu bola najpomalšie rastúcou zložkou domáceho dopytu.
Export ako žolík
Vplyvom rastu vonkajšieho dopytu bol vlani prírastok celkového vývozu takmer o 3 percentuálne body vyšší ako prírastok celkového dovozu. V súvislosti s tým došlo k jednej zásadnej zmene, ktorá je kľúčová z hľadiska dlhodobej udržateľnosti rastu slovenskej ekonomiky a týka sa vplyvu tzv. čistého vývozu na vývoj reálneho HDP. Prvý raz v histórii samostatnej SR došlo totiž k tomu, že čistý vývoz prispel (celoročne) pomerne významnou mierou k rastu reálneho HDP, a to v podmienkach vysokého rastu domáceho dopytu. Bolo to zásluhou jeho veľmi silného vplyvu na rast reálneho HDP už v 2. štvrťroku, ale najmä vo 4. štvrťroku minulého roka.
Jednoznačne teda ide o kvalitatívne novú podobu rastu slovenskej ekonomiky. V predchádzajúcich rokoch mal čistý vývoz na rast HDP spravidla brzdiaci vplyv, výnimočne pôsobil neutrálne. V rokoch 1999, resp. 2003 síce k rastu reálneho HDP tiež významne prispel, bolo to však v podmienkach reálneho poklesu domáceho dopytu (medziročne o 5,9, resp. o 1,3 %).
Ako k nemu došlo ...
Pozrime sa teda detailnejšie na dôvody, ktorých vplyvom sa makroekonomická výkonnosť slovenskej ekonomiky (meraná prírastkom tvorby reálneho HDP) zvýšila v 2. polroku 2006 na medziročnej báze o 9,7 percenta. Treba zdôrazniť, že hoci bola dynamika rastu reálneho HDP v 3. a 4. štvrťroku 2006 takmer identická, dôvody, ktoré k tomu viedli, boli identické iba sčasti. Súviseli totiž len s vplyvom domáceho efektívneho dopytu ako jedného zo zdrojov ekonomického rastu. Domáci efektívny dopyt, teda domáci dopyt očistený od vplyvu zmeny stavu zásob, sa v obidvoch týchto štvrťrokoch zvýšil medziročne úplne rovnako, a to o 5,5 percenta. Avšak dôvody, prečo bol skutočný prírastok reálneho HDP v 3. a 4. štvrťroku oproti prírastku domáceho efektívneho dopytu ešte o vyše 4 percentuálne body väčší, už boli odlišné.
Kým v 3. štvrťroku 2006 sa o tento dodatočný rastový impulz "postaral" najmä enormný prírastok stavu zásob (medziročne to bolo takmer o 12 mld. Sk v stálych cenách, o. i. aj v dôsledku vyšších dovozov pre výrobnú spotrebu, ktoré sa následne transformovali do produkcie určenej prevažne na vývoz), vo 4. štvrťroku to bol predovšetkým dôsledok spomínanej zmeny vplyvu čistého vývozu. Čistý vývoz v stálych cenách zaznamenal totiž vo 4. štvrťroku 2006 podstatne lepší výsledok ako vo 4. štvrťroku 2005 (-16,4 mld. Sk vs. - 32,5 mld. Sk), a preto sa rast reálneho HDP zrýchlil. Na rozdiel od prvých troch štvrťrokov minulého roka došlo totiž v závere minulého roka na medziročnej báze k zmierneniu nerovnováhy medzi vývozom a dovozom tovarov v bežných cenách. Výsledkom bol menší deficit obchodnej bilancie vo 4. štvrťroku 2006 (medziročne o vyše 10 mld. Sk). Okrem toho však bol vo 4. štvrťroku minulého roka zaznamenaný vyšší prebytok v bilancii služieb (medziročne asi o 1,5 mld. Sk).
Očakávania a trendy
Čo teda znamenajú makroekonomické proporcie tvorby a použitia HDP v roku 2006 pre ďalší vývoj slovenskej ekonomiky? Štruktúra rastu HDP, ktorá vznikla vo 4. štvrťroku 2006, sa tohto roku zrejme podstatnejšie nezmení. Hlavným zdrojom ďalšieho zvýšenia výkonnosti slovenskej ekonomiky by mal zostať rast domáceho (efektívneho) dopytu, ktorý by mal byť aj tohto roku generovaný najmä investičným dopytom. Relatívne vysoký rast však pravdepodobne dosiahne aj spotrebiteľský dopyt, k čomu na makroúrovni vytvára predpoklady očakávaný pokles inflácie, rast reálnej mzdy, rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti.
Popri zvyšujúcom sa domácom dopyte by mal rast reálneho HDP podporovať aj čistý vývoz, keďže zásluhou nových a prevažne exportne orientovaných výrobných kapacít v automobilovom a elektrotechnickom priemysle sa tohto roku očakáva zásadné zmiernenie nerovnováhy medzi vývozom a dovozom tovarov v bežných cenách a úmerne tomu aj lepší výsledok obchodnej bilancie ako v roku 2006.
Dvojciferný HDP ?
Ukazuje sa, že tento trend sa už začal. Podľa predbežných údajov ŠÚ SR sa totiž deficit obchodnej bilancie v decembri 2006 znížil na medziročnej báze takmer o 14 mld. Sk, pričom prebytok obchodnej bilancie asi 4 mld. Sk zaznamenaný v januári 2007 predstavuje na medziročnej báze výsledok v skutočnosti lepší asi o 12 mld. Sk. Hoci veľkosť vplyvu čistého vývozu na rast reálneho HDP bude v konečnom dôsledku závisieť aj od reálnych výmenných relácií, teda od vzájomného vývoja cien celkového vývozu a cien celkového dovozu, je veľmi pravdepodobné, že ak sa vývoj reálnych výmenných relácií oproti minulému roku aspoň čiastočne zlepší, bude príspevok čistého vývozu k rastu reálneho HDP tohto roku vyšší ako vlani. Na základe uvedených predpokladov možno očakávať, že vysoký rast reálneho HDP sa tohto roku nielen udrží, ale môže opäť akcelerovať. Nemožno vylúčiť, že bude atakovať až dvojcifernú hranicu.
Ján Haluška, INFOSTAT Bratislava