Donald Rumsfeld a prefíkaná moc

Americký minister obrany Donald Rumsfeld nedávno hovoril o globálnej vojne Bushovej administratívy proti teroru. "V tejto vojne sa niektoré z najzásadnejších bojov nemusia odohrávať v horách Afganistanu ani na uliciach Iraku, ale v redakciách New Yorku, Londýna, Káhiry a ďalších miest. Naši nepriatelia sa prefíkane prispôsobili vedeniu vojen v mediálnom veku, čo sa nám z väčšej časti nepodarilo."
Dobrá správa je, že Rumsfeld si začína uvedomovať, že v boji proti terorizmu sa nedá zvíťaziť iba tvrdou vojenskou mocou. Zlá správa je, že stále nerozumie mäkkej moci -- schopnosti nedosiahnuť svoje pomocou donucovania, ale príťažlivosti. Noviny The Economist o Rumsfeldovom prejave napísali, že až donedávna zameranie na ,mäkkú moc´ považoval za zmäkčilosť -- za súčasť appeasementu terorizmu ,starej Európy´.
Rumsfeld si konečne uvedomuje význam umenia dobyť si srdcia a duše ľudí. Ako sa vyjadril The Economist, "značná časť jeho prejavu sa venovala tomu, akoby Amerika pomocou slizkého PR mohla zvíťaziť v propagandistickej vojne". Pri zvaľovaní viny za americké problémy na médiá Rumsfeld zabudol na prvé pravidlo marketingu: ak máte úbohý produkt, nepredá ho ani najlepšia reklama.
Rumsfeldova nedôvera k európskemu prístupu obsahuje zrnko pravdy. Európa využíva príťažlivosť únie na dosiahnutie cieľov, o ktoré jej ide -- tak ako keď sa USA usilujú vyriešiť všetky problémy využívajúc vojenské prvenstvo. Chybou je veľmi sa spoliehať len na tvrdú, alebo len na mäkkú moc. Schopnosť účinne ich kombinovať predstavuje "prefíkanú moc".
Počas studenej vojny využíval Západ tvrdú moc na odstrašovanie sovietskej agresivity. Zároveň používal mäkkú moc na rozpletávanie viery v komunizmus za železnou oponou. To bola prefíkaná moc. Európa by dnes mala viac investovať do svojich zdrojov tvrdej moci a Amerika by mala venovať viac pozornosti mäkkej moci.
V priebehu prvého funkčného obdobia prezidenta Georgea W. Busha minister zahraničia Colin Powell rozumel mäkkej moci a odkazoval na ňu. Keď sa Rumsfelda v roku 2003 pýtali na mäkkú moc, odpovedal: "Neviem, čo to znamená." Táto nevedomosť vyšla veľmi draho. Vo svojom druhom funkčnom období, keď je na ministerstve zahraničia Condoleezza Riceová a Karen Hughesová a Rumsfeldovu povesť pošramotili nezdary, za ktoré by ho v súkromnom sektore prepustili, alebo musel by odísť, Bush, našťastie, preukazuje zvýšený záujem o mäkkú moc Ameriky.
Určite, mäkká moc nie je všeliek. Neviedla nikam v 90. rokoch po dobrom prinútiť vládu Talibanu na ukončenie podpory Al-Kajdy. Na pretrhnutie tejto väzby bola potrebná tvrdá vojenská moc. Podobne platí, že severokórejský diktátor Kim Čong-il síce rád pozerá filmy z Hollywoodu, ale len ťažko to ovplyvní pri rozhodovaní, či sa má vzdať programu jadrových zbraní. O tejto voľbe rozhodne tvrdá moc, najmä ak bude Čína súhlasiť s ekonomickými sankciami. Mäkká moc nepostačí ani na zastavenie iránskeho jadrového programu, aj keď legitimita súčasného multilaterálneho prístupu Bushovej administratívy môže pomôcť získať ďalšie krajiny do koalície, ktoré Irán uzatvorí do izolácie. Iné ciele, napríklad presadzovanie demokracie a ľudských práv, sa lepšie dosahujú mäkkou mocou. Nátlaková demokratizácia má svoje medze, ako to poznali USA v Iraku.
Neznamená to, že Rumsfeldov Pentagón je vzhľadom na americkú mäkkú moc bezvýznamný. Vojenská moc sa občas považuje za synonymum tvrdej moci, ale práve tento zdroj môže niekedy prispieť k mäkkej moci. Dobre riadená armáda môže byť zdrojom príťažlivosti a vojenská spolupráca a výcvikové programy môžu vytvárať medzinárodné väzby, ktoré posilňujú mäkkú moc krajiny. Pôsobivá práca armády USA pri poskytovaní humanitárnej pomoci po cunami v Indickom oceáne v roku 2004 pomohla oživiť americkú príťažlivosť a upevnila americkú mäkkú moc.
Zneužívanie armády môže tiež mäkkú moc podkopať. Sovietsky zväz mal v rokoch po druhej svetovej vojne značnú mieru mäkkej moci. Príťažlivosť Sovietov ako osloboditeľov zničil spôsob, ktorým neskôr použili svoju tvrdú moc proti Maďarsku a Československu.
Brutalita a ľahostajnosť k zásadám rozlišovania a primeranosti ako k princípom "spravodlivej vojny" môžu legitimitu obrátiť na trosky. Účinnosť začiatku americkej vojenskej invázie do Iraku v roku 2003 vzbudila obdiv mnohých cudzincov. Túto mäkkú moc podryla neefektivita okupácie, týranie väzňov v Abú Ghrajb a Rumsfeldova politika zadržiavania osôb bez súdneho vypočutia na Guantáname.
Nemožno očakávať, že sa nám podarí zapáčiť sa ľuďom, ako je Muhammad Atta alebo Usáma bin Ládin. Na vyrovnanie sa s nimi potrebujeme tvrdú moc. Dnešná teroristická hrozba nie je konfliktom civilizácií podľa Samuela Huntingtona. Ide o občiansku vojnu v islame medzi väčšinou obyčajných ľudí a neveľkou menšinou, ktorá chce prinútiť ostatných prijať nesmierne ideologicky a spolitizovanú podobu ich náboženstva. Nemôžeme zvíťaziť, ak nevyhrajú umiernení. Nemôžeme zvíťaziť, ak počet ľudí, ktorých extrémisti naverbujú, nebude nižší ako počet tých, ktorých zabijeme alebo odstrašíme.
Rumsfeld túto kalkuláciu v princípe chápe. Ale jeho slová a činy dokazujú, že nevie, ako naplniť obsahom rovnicu v praxi. Nemožno to dosiahnuť -- a získať možnosť vyhrať súčasnú vojnu -- bez mäkkej moci.

Joseph S. Nye prednáša na Kennedyho škole štátnej správy Harvardovej univerzity. Napísal knihu Soft Power: The Means to Success in World Politics (Mäkká moc: prostriedok na dosiahnutie úspechu vo svetovej politike).