V oblasti makroekonomiky, verejných financií a hospodárskej politiky, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) pozitívne hodnotí snahu vlády o tzv. prorastovú hospodársku politiku či racionalizáciu výdavkov vo verejnej správe, spolu so sledovaním ich efektívneho využívania. Záväzok realizácie obozretnej fiškálnej politiky, popri dôslednom dodržiavaní maastrichtských kritérií, možno hodnotiť ako pozitívny signál v kontexte plnenia Konvergenčného programu Slovenskej republiky. Únia teda pozitívne hodnotí zámer vlády dodržať súčasný plán zavedenia eura v roku 2009.
Republiková únia zamestnávateľov však v kontexte ďalších cieľov vlády vyjadruje veľkú obavu z možnosti a reálnosti naplnenia uvedených cieľov v oblasti makroekonomiky a verejných financií. Upozorňujeme, že realizácia štedrých sociálnych programov, vytváranie rôznych dotačných a proexportných politík, zavádzanie regulácií či iných, na verejné prostriedky náročných programov, predstavujú vážne ohrozenie makroekonomickej rovnováhy. Splnenie deklarovaných záväzkov pri súčasnom zvyšovaní verejných výdavkov, a zároveň znižovaní vybraných daní, bude veľmi zložité. Vláda by mala postupovať veľmi obozretne.
Zavedenie progresívneho zdanenia fyzických osôb s nadštandardnými príjmami považujeme za nešťastný krok, ktorý demotivuje a trestá úspešných a vzdelaných ľudí. Selektívne zdaňovanie vybraných spoločností či dvojitej sadzby DPH sú podľa RÚZ nesystémovými krokmi, ktoré v prvom prípade zneisťujú zahraničných investorov a v druhom do súčasného relatívne jednoduchého a prehľadného daňového systému vnášajú chaos a utvárajú priestor na zneužitie systému.
Problémom je aj záväzok množstva stratégií pre rôzne oblasti, najmä tých, ktoré sú založené na odvetvovom princípe. Pre strategické riadenie hospodárstva je dôležitá jedna jasná a transparentná hospodárska stratégia s minimálnym počtom priorít. Príprava iných hospodárskych stratégií založených na konkrétnom plánovaní na odvetvovom princípe je najmä platformou na presadzovanie parciálnych ekonomických záujmov úzko vyhranených záujmových skupín.
V oblasti zamestnanosti a trhu práce opätovné zavedenie inštitútu dohody o pracovnej činnosti, ako aj o zvýšenie ročného rozsahu činností vykonávaných na základe dohody o vykonaní práce, predstavujú pozitívne kroky k spružneniu trhu práce. Vítame tiež snahu o prehodnotenie minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny na účely plnení podľa iných zákonov. Nesúhlasíme však s deklarovaným záväzkom postupne zvyšovať minimálnu mzdu. Sme toho názoru, že minimálna mzda je významná bariéra rozvoja podnikania, a preto je potrebné jej inštitút zrušiť.
Kriticky však vnímame plánovanú novelizáciu Zákonníka práce v smere takzvaného zabezpečenia zvýšenej ochrany zamestnancov. Analýzy medzinárodných organizácií, najmä OECD, pritom jednoznačne dokazujú, že neexistuje vzájomná súvislosť medzi striktnosťou ochrany zamestnancov a ich reálnou mierou pracovnoprávnej istoty.
StoryEditor