India všade -- to bola téma tohtoročného Svetového ekonomického fóra. Na Západe sa venuje toľko pozornosti Číne, že indické úspechy sa priznávajú až v druhom slede. Ako keby Indovia chceli zdôrazniť, že politická stabilita musí v dlhodobom výhľade zvíťaziť, polepili švajčiarske autobusy reklamou: India: najrýchlejšie rastúca demokracia sveta.
Indický mediálny útok mal veľký úspech. V Davose jeden prednášajúci za druhým chválil myšlienku, že aj keď má Čína náskok, dlhodobo sú preteky medzi obidvoma ázijskými obrami otvorenou otázkou. Pretváranie Indie na superveľmoc porovnateľnú s Čínou sa bral, aspoň niekoľko dní, ako hotová vec. Ako vyzerajú preteky medzi ekonomikami krajín, z ktorých každá má vyše miliardy obyvateľov, v skutočnosti?
Na prvý pohľad Čína pred Indiou vytvorila značný náskok. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi, na začiatku súčasnej vlny globalizácie, bol národný výstup v Indii a v Číne približne rovnaký. Dnes je Čína podľa všetkých meradiel viac ako dvakrát bohatšia.
Skutočný rozdiel nie je v tom, že sa úspešným Číňanom darí lepšie ako úspešným Indom. Indickú elitu tvoria svetoví premianti, ako ukazuje smelá ponuka Lakšmiho Mittala vo výške 22 miliárd dolárov za francúzsku oceliareň Arcelor. Skutočný rozdiel -- či už to priznáme alebo nie -- tkvie v tom, že sa čínskej komunistickej vláde podarilo globalizovať oveľa väčšiu časť svojej populácie, ako dokázala indická demokratická vláda.
Čína nie je rovnostárska. Iba pozdĺž pobrežia, v domovine asi jednej tretiny obyvateľov Číny, možno o väčšine ľudí povedať, že naozaj vstúpili do dvadsiateho prvého storočia. Veľká časť vidieckej Číny je na tom stále biedne, pričom 150 miliónov ľudí je bez práce a zdravotnícke a vzdelávacie štandardy často zodpovedajú niektorému z minulých storočí.
India je svojou triednou podmienenosťou na tom ešte horšie. Do globálneho hospodárstva je integrovaný len jeden z piatich Indov. Na každého zamestnanca call centra pripadá veľký počet ľudí, ktorí stále živoria zo samozásobiteľského obrábania pôdy. Kým v Číne sa do svetovej ekonomiky integrovalo asi 450 miliónov ľudí, v Indii je to najviac 200 až 250 miliónov. Práve tento rozdiel medzi týmito dvoma ekonomikami vytvára veľký odstup.
Čo môže urobiť India, aby súpera dobehla? Jej najväčším nedostatkom sú chýbajúce cesty, mosty, prístavy a ďalšia infraštruktúra, kde je kontrast s Čínou ohromujúci. Ak sa produkcia nemôže dostať do svetovej ekonomiky, nemožno sa stať jej aktívnou súčasťou.
Za posledných päť rokov Čína svoju sieť rýchlostných komunikácií rozšírila päťnásobne. Až 50-tisíc kilometrov nových ciest sa vybudovalo tak, že poslúžia aj veľkému lietadlu. To sa nedá povedať o mnohých štartovacích a pristávacích plochách zmätočných indických letísk. Nejde len o peniaze -- indická centrálna banka sa topí v peniazoch, ktoré investovala hlavne do zahraničných štátnych pokladničných poukážok.
Skutočný problém je v tom, že keď sa čínsky autoritársky systém rozhodne zrovnať so zemou chudobnú štvrť, ktorá stojí na ceste novému letisku, čelí len slabému odporu. Indická vláda nemá ani tú moc, ani sklon šliapať po chudobných, aby nechala ďalej zbohatnúť bohatých.
Bez infraštruktúry, žiaľ, tých viac ako 800 miliónov Indov, ktorí ešte "nenaskočili", nemá šancu. India nikdy nemôže vytvoriť dostatok pracovných miest len v službách; musí dokázať konkurovať aj v lacnej výrobe. Bez lepšej infraštruktúry zostane väčšina obyvateľov Indie mimo dosahu globalizácie.
Je teda myšlienka, že by mohla indická ekonomika predbehnúť čínsku, len beznádejným romantizmom? Nie, už len preto, že oblasti, kde India vyniká, najmä služby, majú oveľa väčšie rezervy potenciálu ako výroba. Tu budú Číňania, ktorých brzdí právny systém výrazne horších kvalít, ťažko konkurovať.
Západné spoločnosti majú v citlivých finančných informáciách alebo patentoch sklon dôverovať skôr indickým firmám ako čínskym. Zahraničné spoločnosti vedia, že ak nejaký technologicky špičkový proces zadajú subdodávateľovi do Číny, môžu svoje plány uverejniť rovno na internete.
India má oproti Číne oveľa lepšie vyvinutú finančnú sústavu. To je výhoda, ktorej význam s rozvojom obidvoch krajín porastie. Financovanie prostredníctvom príkazov a štátnej kontroly (riadené úverovanie, ako hovoria ekonómovia) funguje dobre pri stavbe mostov. Je oveľa menej účinné, keď sa má rozhodovať, ktoré podniky majú prežiť.
Výzvou pre Indov, a vlastne aj pre ďalšie vznikajúce trhy, ako je Brazília, Rusko a Mexiko, je potreba nájsť spôsob, ako rozširovať úspešné sektory svojich ekonomík bez toho, aby ich zadusili. Ak má India raz Čínu dobehnúť, musí prostredníctvom lepšieho poskytovania zdravotnej starostlivosti, vzdelania a infraštruktúry globalizovať viac svojich občanov. Až potom začneme skutočne vidieť "Indiu všade".
Autor je bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu, prednáša ekonómiu na Harvardovej univerzite.
Copyright: Project Syndicate 2005
www.project-syndicate.org