Tešia výsledky i perspektíva

Hrubý domáci produkt Slovenskej republiky narástol minulý rok o 5,5 percenta na 1 325 miliárd korún. Priemerná mzda sa zvýšila na 15 825 Sk a medziročne reálne stúpla o 2,5 percenta. Ide o výňatok zo správy zverejnenej nedávno Štatistickým úradom SR. Tieto dve kategórie čísel sú vedľa seba zámerne, lebo úzko súvisia. Slovensko hospodársky silnie tempom, ktoré je neobvyklé v Európe. Pohyb už pociťujú na príjmoch aj obyvatelia krajiny. Ekonomická aktivita začína priamo vplývať na ich životnú úroveň.
Dnes už azda nikto nepochybuje, že za silným ekonomickým rastom sú reformy načaté predchádzajúcou a naplno spustené terajšou vládou Mikuláša Dzurindu. Hoci sa pochybovačom tlačí do úst argument, že podobné výsledky dosahujú po vstupe do Európskej únie aj okolité štáty, ich najnovšie hospodárske bilancie tomu nenasvedčujú. Slovensko napreduje tempom zhruba o jednu štvrtinu rýchlejším. Vlaňajší všeobecný rast hrubých reálnych miezd, ktorý by bol ešte výraznejší pri medziročnom porovnaní čistých reálnych miezd, zas spochybňuje tvrdenia neprajníkov, že na ekonomických reformách zarába iba malá, bohatá časť obyvateľov.
Viac ako výsledok jedného roka môže občana tešiť perspektíva vývoja. V nasledujúcom dlhšom období možno očakávať pokračovanie mohutného hospodárskeho rastu a ešte rýchlejšie zvyšovanie životnej úrovne ako vlani. Podľa prognóz ministerstva financií podporených závermi výskumov bánk a ďalších renomovaných inštitúcií bude v nasledujúcich troch rokoch výkonnosť ekonomiky stúpať v priemere o 5,4 percenta. To sa prejaví na príjmoch občanov -- reálne mzdy majú každoročne stúpnuť zhruba o štyri percentá. Povedané inými slovami, od začiatku roka 2004 do konca roka 2008 poskočia hrubé reálne mzdy o jednu pätinu. Ak by sa brali do úvahy čisté príjmy, teda peniaze, ktoré ostanú zamestnancovi v peňaženke po zaplatení daní a odvodov, skok bude vďaka daňovej reforme ešte výraznejší. Budúcnosti sa nemusia obávať ani dôchodcovia, pretože medziročný rast reálnych dôchodkov by mal oscilovať okolo troch percent.
Neprajníci môžu opäť pochybovať o výrečnosti týchto čísel. Poukážu na fakt, že v rokoch 1999, 2000 a 2003 reálne mzdy klesali, a preto sa vychádza z nízkej porovnávacej základne. Medzeru však zahatali roky 2001 a 2002, čím sa v minulom roku stav reálnych príjmov priblížil k hodnote z roka 1998. Dôležité je uvedomiť si, prečo Slovensko zaznamenalo okolo roku 2000 výkyvy životnej úrovne. Jednoznačnou príčinou bol umelo vyvolaný rast miezd počas tretej vlády Vladimíra Mečiara. V rokoch 1996 a 1997 dokonca presiahol šesť percent. Umelým urýchľovačom finančne boli nekryté investície a ľpenie na regulovaných cenách. Reformami a zodpovedným prístupom vlád po roku 1998 sa tieto deformácie odstránili a krajine už opakovanie turbulencií z prelomu storočí nehrozí.
Jediným vážnym negatívom minulého roka bol vývoj miery nezamestnanosti, ktorá stagnuje okolo 18 percent a patrí k najvyšším v Európe. Dôvodom je dedičstvo nevhodnej štruktúry priemyslu z bývalej federácie, pokračujúca reštrukturalizácia veľkých podnikov, predlžovanie dôchodkového veku, rast populácie v produktívnom veku. Príčin je viac, riešenie je len jedno. Rozbehnuté reformy načim dotiahnuť do konca, ešte viac treba zlepšiť podnikateľské prostredie, aby sa na Slovensku oplatilo vyvíjať ekonomické aktivity. Už tento rok sa predpokladá pokles miery nezamestnanosti hlbšie pod 18 percent. Ak by bol vďaka spusteniu ďalších investícií pohyb rýchlejší, možno očakávať ešte intenzívnejší tlak na zvyšovanie miezd a rast životnej úrovne na Slovensku.