Mlčať je zlato

Viac hláv, viac rozumu. Viac rozumu, ale aj odpovedí. Niečo podobné platí pri zisťovaní informácií v pobočkách bánk. Bez ohľadu na ponúkaný produkt, od pobočky k pobočke sa v priebehu niekoľkých dní až hodín z ničoho nič menia výšky poplatkov, úrokové sadzby, ale aj podmienky poskytnutia. Človek tak po získavaní odpovedí začína mať pocit, že je svedkom detskej šepkacej hry -- tichá pošta. Odpovede z pobočiek jednej banky sa rôznia i konkurujú navzájom. Spoliehať sa na jedného zamestnanca je pomerne riskantné, pretože druhý tvrdí niečo úplne iné. A všetci sa tvária tak profesionálne...
Banky z roka na rok zvyšujú poplatky pre klientov a zároveň aj svoje výnosy z týchto poplatkov. Z roka na rok rozširujú svoju ponuku produktov a zároveň tlačia na rozširovanie vedomostných znalostí svojich zamestnancov. Vyjadrili sa, že školenie pracovníkov je beh na dlhé trate. Klient však žije dnes a dnes platí poplatky za služby, ktoré sa poskytujú s otáznou kvalitou. Pobehovanie klientov medzi pobočkami banky a overovanie si informácií na telefonických službách bánk, aby sa zistil skutočný stav podmienok daného produktu, určite nie je pre banku tou najlepšou vizitkou.
Klient vždy zaplatí plnú výšku poplatku. Navyše, jeho pobehovanie a telefonovanie ho stojí dodatočný čas i peniaze. Iróniou je aj hľadanie informácií na internetových stránkach. Pretože aj pri webovej stránke klient neraz potrebuje vyškoleného človeka, ktorý by ho pri hľadaní informácií na údajmi nabitej webovej stránke sprevádzal a ukazoval, kam má kliknúť, aby sa dostal tam, kam chce, v relatívne krátkom čase.
P. S. Nedávno som si pýtal od pobočkovej pracovníčky písomné potvrdenie toho, čo mi povedala. Odmietla. "Co je psáno, to je dáno". A keď nič nie je napísané, akoby mi ani nič nepovedala. Určite sa drží príslovia "mlčať je zlato".