Európska únia a Spojené štáty nechcú tentoraz nechať výsledok nedeľňajších parlamentných volieb v Srbsku na náhodu. Presnejšie, na silu populizmu srbských radikálov a nacionalistov, ktorí v predchádzajúcich voľbách v decembri 2003 jasne ukázali, že majú stabilnú členskú základňu. Pravda, hoci sa im vládu nakoniec nepodarilo zostaviť, o svoj víťazný comeback sa radikáli pod vedením Tomislava Nikoliča pokúšajú aj v nedeľu.
Podľa Bruselu je v stávke veľa -- rozhodnutie o budúcej orientácii balkánskeho štátu, osud jeho nateraz suverénneho územia Kosova, či spolupráca s Haagom. Srbsko, napríklad, ešte stále neodovzdalo do rúk medzinárodnej spravodlivosti bývalého generála Ratka Mladiča, obvineného z vojnových zločinov, čo šéf Demokratickej strany Srbska (DSS) a súčasný premiér Vojislav Koštunica označil za jednu z priorít. To má však v programe aj prozápadná Demokratická strana (DS) terajšieho prezidenta Borisa Tadiča, ktorá sa o prvú priečku v predvolebných prieskumoch delí práve s Nikoličovými radikálmi.
Aj preto si posledný týždeň podávali v Belehrade kľučky štyria šéfovia diplomacií (medzi nimi aj náš Ján Kubiš) a dvaja premiéri krajín únie, ktorí spolu s vysokými predstaviteľmi EÚ nešetrili slovnými zárukami o podpore budúcej demokratickej vlády v Srbsku a o prehĺbení integračného procesu, ak sa 6,6 milióna voličov "správne rozhodne". Dokonca aj predstavitelia NATO podčiarkli potrebu pripojenia sa Srbska k Partnerstvu za mier. Typickú britkú rétoriku o slabej spolupráci s haagskym tribunálom si odpustila aj hlavná žalobkyňa Carla del Ponteová a s prezentáciou návrhu na konečné riešenie štatútu Kosova sa rozhodol počkať do volieb aj osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari. Len aby nenahral radikálom.
Ibaže, Brusel by bitku o demokratické Srbsko vyhral ľahšie, keby bol presvedčil demokratov na koaličnú spoluprácu. Lebo práve dlhoročný problém lavírovania sklamaných voličov medzi DS a DSS nahráva radikálom. Ich sociálny a protikorupčný program je tiež v mnohom lákavejší, ako slová terajších koaličných strán o potrebe pokračovania reforiem, kde výsledok, podobne ako v boji proti korupcii, byrokraciou a zločinnosťou, je v nedohľadne.
Koštunica doteraz vládol s liberálmi z G17 Plus, Srbským hnutím obnovy Vuka Draškoviča a stranou Nová demokracia, no jeho menšinová vláda sa musela spoliehať na tichú podporu socialistov. Podľa analytikov je zjavné, že Tadič ani Nikolič bez Koštunicu novú vládu nezostaví. Avšak najväčším rizikom terajších volieb je, že radikáli by v prípade tesného víťazstva mohli získať Koštunicu. On sám takú možnosť nezavrhol.
Ak by sa však Koštunica nechal presvedčiť Tadičom, mohli by sami, respektíve s menšími stranami, ktoré sa dostanú do parlamentu, vytvoriť väčšinu. Ide v prvom rade o G17 Plus a koaličný blok občiansky orientovaných a regionálnych strán, na čele ktorého je bývalý podpredseda vlády Čedomir Jovanovič.
V takom prípade by bitka o demokratické Srbsko, jeho budúcu orientáciu a pokračovanie spolupráce s medzinárodnými inštitúciami, bola vyhratá. Až na Kosovo. Všetci, s výnimkou Jovanovičovho bloku totiž tvrdia, že sa Srbsko Kosova nevzdá. Toho Kosova, o ktorom práve vyslanec OSN Ahtissari už v lete povedal, že zrejme dospeje k nezávislosti.
Slávka Boldocká
Slávka Boldocká, spolupracovníčka HN