Uplynulé desaťročie poznamenal zvýšený záujem o vzdelávanie -- najmä o vysokoškolské. Objavujú sa alternatívne vzdelávacie inštitúcie. V súlade so zákonom vznikajú súkromné vysoké školy. Zahraničné univerzity exportujú svoje aktivity cez pobočky prednostne fungujúce vo vysokoškolských centrách.
Globalizácia otvoreného trhu vzdelávania predstavuje proces, ktorému sa naše školstvo nevyhne. Pri vhodnej stratégii pozitívne diverzifikuje existujúce formy štúdia a produkuje ďalšie vzdelávacie príležitosti. Prioritne však v perspektívnych profesiách, ktoré nie sú pokrývané existujúcimi univerzitnými programami. Nastupujúci aktéri na vzdelávací trh však musia inovovanými náplňami predmetov a atraktívnymi spôsobmi výučby vytvárať legálne konkurenčné prostredie.
V poslednom období sa objavujú vzdelávacie inštitúcie, ktoré pracujú najmä na trhovom princípe. Študenti sú pre nich najskôr zákazníkmi, až sekundárne partnermi vo vzdelávacom procese. Výška poplatkov za štúdium spochybňuje princíp rovnakého prístupu k vzdelaniu. Väčšinou absentuje vedeckovýskumná činnosť, ktorou existujúce popredné univerzity prispievajú k rozvoju poznania v odbore. Vzdelávanie ako ďalšie hlavné poslanie tak nemusí byť úplné, keďže má šíriť najnovšie výsledky výskumu. Ponúkané študijné programy sú skôr marketingovo orientované, iba okrajovo rešpektujú súčasné potreby praxe. Ukazuje sa nutnosť optimalizovať štruktúru súčasného vzdelávacieho systému. Určite zníži interné náklady na prípravu prebytočných odborníkov a zredukuje externý profit krajín, v ktorých po absolvovaní štúdia pracujú.
Niektoré pobočky zahraničných škôl ponúkajú kurzy spornej kvality. Už iba naše reality, lokálne odlišnosti v legislatíve a kultúrne rozdiely robia získanú kvalifikáciu ťažko využiteľnú. Udeľované diplomy sú niekedy neakceptovateľné aj preto, lebo absentujú mechanizmy na kontrolu úrovne vzdelávacích aktivít. Najmä neevidované cudzie školy, ktoré nie sú súčasťou nášho vzdelávacieho systému, poskytujú neakreditované štúdium, sú teda spornou konkurenciou existujúcim univerzitám. Tieto netransparentné, avšak marketingovo úspešné vzdelávacie aktivity, navyše ohrozujú tvorbu spoločného európskeho vzdelávacieho priestoru.
Naše územie ako súčasť rôznych štátnych útvarov má tradície vo vzdelávaní a vo výskume. Nepatríme v tejto oblasti k zaostávajúcim krajinám. Musíme preto chrániť našich študentov pred nekvalitným vzdelávaním a znehodnocovaním tradičnej úrovne kvalifikácie. Alternatívne vzdelávacie inštitúcie nemôžu mýliť potenciálnych záujemcov o štúdium. Ich poslanie, stratégia a záväzky sa musia jasne deklarovať. Nemôžu za peniaze prijímať študentov, ktorí neuspeli na podobných školách. Študijné programy by mali dosahovať porovnateľnú kvalitu. Zahraničné školy sa hrdia svojimi špičkovými odborníkmi. Namiesto nich často učia miestni pedagógovia im vlastným rutinným spôsobom. Výučba nemá sľúbenú kvalitu, ťažko je porovnateľná s úrovňou v domovskej krajine.
V záujme ochrany zákazníkov normy regulujú výrobu, certifikáty zase dovážaný tovar. Čo je súkromné alebo zo zahraničia, nevyhnutne nebýva lepšie. Vzdelanie predstavuje komoditu neporovnateľnej hodnoty. Naznačené mechanizmy hodnotenia jeho kvality spolu s ďalšími regulačnými opatreniami sú teda nevyhnutné. Otvorený voľný trh vo vzdelávaní určite dlhodobo nefunguje.
Autor je rektor Žilinskej univerzity.