Britský návrh rozpočtu Európskej únie na roky 2007 až 2013 odštartoval ďalšie kolo zápasu členských štátov o stovky miliárd eur. Politickí lídri štátov majú jasno v jednom: Treba sa dohodnúť - skôr alebo neskôr, inak hrozí únii kríza, akú dosiaľ nezažila. Tú nechce nikto.
Pre Slovensko je v podstate jedno, či prejde návrh britského predsedníctva, ktoré chce novým členom zobrať desatinu z pôvodne navrhnutých peňazí alebo neskôr návrh inej predsedníckej krajiny. Vždy to bude viac ako to, čo dostávame v končiacej sa sedemročke.
Pre nováčikov sú teraz podstatné tri veci. Po prvé, aby z ponúknutej sumy vyčerpali čo najviac. Práve to je problém, a nielen na Slovensku. Podľa dostupných údajov štáty z eurofondov čerpajú v priemere necelých 40 percent z toho, čo majú k dispozícii. Na Slovensko by malo podľa návrhu luxemburského predsedníctva z júna prísť v budúcom sedemročnom období v hrubom vyše desať miliárd eur. Optimistický scenár hovorí, že ak by sme z toho vyčerpali 80 až 90 percent, bol by to veľký úspech. Keď príde do ekonomiky o desatinu menej a Slováci vyčerpajú všetko, čo môžu, prakticky nič sa nezmení. Podobný predpoklad platí aj pre ostatných nových členov. Britský návrh preto nie je v rozpore z ich finančnými záujmami.
Po druhé, pre Slovensko je podstatné, aby neprešla požiadavka skupiny starých členských štátov skrátiť čerpanie peňazí z Kohézneho fondu zo štyroch na tri roky. Napríklad na diaľnice sú tri roky málo. Pre krajiny ako Slovensko, ktoré budú z Kohézneho fondu financovať veľké štrukturálne projekty, by podobné obmedzenie prinieslo finančné straty. Jednoducho by z Kohézneho fondu stihli vyčerpať oveľa menej peňazí.
Tretím háčikom je sporný návrh o dani z pridanej hodnoty. Doteraz únia posiela na projekty finančný balík, v ktorom sú aj peniaze na DPH. Jeden z návrhov hovorí, že únia by DPH preplácať nemala. Slovenské firmy a inštitúcie, ktoré nie sú platcami tejto dane (a teda nemajú zo zákona nárok na odpočet) - týka sa to najmä miest, obcí a vyšších územných celkov - by dostávali na projekty o 19 percent menej ako doteraz. To je závažnejší problém ako okresaný britský návrh.
Last but not least: nasmerovanie eurofondov. Ak pôjdu najmä do poľnohospodárstva, hotelov, cestovného ruchu, čiže do odvetví s malou pridanou hodnotou, dopadneme ako Gréci alebo Španieli. V životnej úrovni sú spomedzi starých členov stále na chvoste. Poučme sa z írskeho príkladu. Íri kľúčové investície nasmerovali do rozvoja znalostí, výskumu, vývoja a infraštruktúry. Čiže do odvetví, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu a ponúkajú ľuďom lepšie platenú prácu.
StoryEditor