Ako predseda Rady STV ste sa uchádzali o post jej riaditeľa - z akých dôvodov?
- Hovoril som o tom aj vo svojom projekte - pomerne detailne viem, čo sa v STV deje, čo sa urobilo pozitívne aj negatívne, čo bolo treba urobiť, a neurobilo sa, t. j., nemusel by som sa po príchode do STV pol roka rozhliadať. Poznám situáciu iných verejnoprávnych vysielateľov, a je mi jasné, čo čaká STV v súvislosti s digitalizáciou v najbližších piatich rokoch. A počas prezentácie svojho projektu som povedal aj to, že sa nemienim vzdávať svojho podielu zodpovednosti za súčasný stav STV, za jeho pozitíva aj negatíva. Po troch rokoch pôsobenia v pozícii predsedu rady som získal pocit, že z tejto pozície sa zásadne ovplyvniť to, čo sa v STV deje, nedá - resp. nedá sa to ovplyvniť tak, ako z pozície riaditeľa. Je pre mňa väčšia výzva pokúsiť sa urobiť tie zmeny, ktoré ja vidím ako nevyhnutné, z pozície výkonnej, nie kontrolnej.
Čo vám na súčasnom stave STV najviac prekážalo?
- To, čo prekáža väčšine - programové nastavenie Jednotky, resp. ten spôsob, akým sa STV snaží udržať si svoje postavenie na trhu. To však súvisí aj s jej finančnými možnosťami, ale nielen s nimi. Pri citlivejšom narábaní s niektorými programovými rozhodnutiami sa dalo dosiahnuť iné vnímanie televízie, v ktorom by napríklad nezanikli pozitíva vývoja na Dvojke. Druhým kľúčovým problémom bolo, že sa nepodarilo odkomunikovať potrebu zmien dovnútra televízie. Vnútorná komunikácia bola fatálna. Viem, že rezistencia televízneho prostredia je pri takýchto veľkých zmenách silná, ale s tými ľuďmi, ktorých si tam človek nechá, treba pracovať inak. Myslím, že aj ľudia z minulého manažmentu to chápali ako jednu zo svojich hlavných chýb.
Nemá na súčasnom stave podiel aj Rada STV?
- Nepochybne áno. Z tejto formulácie otázky však zaznieva, že stav STV je katastrofálny. S takýmto hodnotením mám problém. Keď hodnotím situáciu v roku 2002, podmienky, v akých sa STV vyvíjala v nasledujúcich štyroch rokoch, a pozerám sa na dnešný stav, vidím nepomerne viac dobrého ako zlého. Samozrejme, stav STV nie je ideálny, ale ja ho vnímam v istom vývoji. Napriek negatívam obdobia M. Materáka bolo jasné, že v porovnaní s predchádzajúcim obdobím riaditeľovania I. Kubiša nastal pozitívny posun. Negatíva pôsobenia R. Rybníčka boli pomenované viackrát, nebudem ich opakovať, ale aj v jeho prípade to bol v porovnaní s predchádzajúcim stavom nespochybniteľný posun. A vzhľadom na kritický stav v závere roka 2002 posun zásadný, smerujúci k záchrane tejto inštitúcie. Samozrejme, všetci by boli radi, keby sa v priebehu jedného funkčného obdobia zo Slovenskej televízie stala krásna národná, kultúrna, nezávislá a efektívne hospodáriaca inštitúcia, ale to sa v tomto prostredí zrejme nestane.
Nemali by sa zmeniť niektoré kompetencie Rady STV?
- Najmä u nových členov Rady je taká vôľa. Pokiaľ však zostane zachovaný existujúci model fungovania STV, nazdávam sa, že musí zostať jasné rozdelenie zodpovednosti na výkonnú a kontrolnú zložku. Viacerí členovia Rady majú ambíciu spoluriadiť STV, ale nie je mysliteľné zasahovať do rozhodovacích kompetencií riaditeľa, keď za tieto rozhodnutia nenesieme zodpovednosť. Tie kompetencie treba jasne oddeliť. Druhá vec je, či sa netreba baviť o úplne iných princípoch fungovania televízie, či nemá byť založená napríklad na princípe podobnom akciovej spoločnosti s jasne pomenovanými orgánmi a zodpovednosťou. Zásadne zasahovať do kompetencií manažmentu pri dnešnom nastavení podľa mňa neprinesie osoh tejto inštitúcii.
Môže nastať "ozdravovací proces" v STV po tom, ako tam príde nový riaditeľ a jeho štyria blízki spolupracovníci?
- Dnes netreba robiť sanačné kroky, treba STV normálne rozvíjať najmä v programovej oblasti. A to nemôže robiť skupinka niekoľkých ľudí, na to musí fungovať plne obsadený manažment s posunutými právomocami na nižšie úrovne tak, ako to vyplýva z platného organizačného poriadku. Jednou z najväčších chýb predchádzajúceho vedenia bolo, že aj po vykonaní zásadných zmien zostalo riadenie STV koncentrované vo veľmi úzkej skupine ľudí. Organizačná štruktúra jestvovala na papieri. Aby to mohlo fungovať, musia byť kľúčové posty obsadené a musia byť na ne prenesené právomoci. Takúto televíziu nemôžu dlhodobo riadiť dvaja ľudia.
Čiže, ak do STV príde dvadsaťčlenná skupina ľudí, obsadí kľúčové pozície, vie, ako má vysielanie vyzerať, nepodľahne žiadnym politickým nátlakom zvonku, má skvelú podporu tvorivých autorov vnútri STV aj v externom prostredí, a STV bude vyzerať inak?
- Toto je z nejakej rozprávky? S STV sa spája toľko protichodných politických, ekonomických, tvorivých záujmov, že takáto idyla je nemysliteľná.
Predpokladom úspechu je teda silná a schopná skupina odborníkov?
- To nemusí byť silná skupina, ale riaditeľ, ktorý je schopný veľmi rýchlo vytvoriť fungujúci tím, na ktorý sa môže spoľahnúť, na ktorý vie preniesť zodpovednosť. To nemusí byť dvadsaťčlenné komando, ktoré vypráši manažment a dosadí tam svojich ľudí. Aj v dnešnej STV je na kľúčových postoch niekoľko schopných ľudí, s ktorými by nový riaditeľ mohol dokázať spolupracovať.
Ale nevylučujete, že sa to stane.
- Nevylučujem, to je právo aj zodpovednosť toho, kto tam príde ako riaditeľ.
Nemáte pocit, že Smer sa usiluje o získanie postu riaditeľa STV svojím nominantom? Smer nemá k dispozícii žiadne médium a určite to pociťuje ako svoju slabú stránku.
- Ťažko sa mi k tomu v tejto chvíli vyjadruje ako predsedovi rady, lebo sme pár dní pred voľbou riaditeľa a ja nechcem vtiahnuť politický rozmer do rozhodovania mojich kolegov. Ako analytik som sa už dávnejšie vyjadroval v tom zmysle, že vzhľadom na to, že vládna koalícia nemá naklonené v podstate žiadne médiá, sa bude celkom pochopiteľne snažiť získať si priazeň niektorých z nich a je jasné, že najjednoduchšia cesta vedie cez verejnoprávne médiá, ale aj na základe prvej voľby doteraz vnímam najmä tlaky rôznych ekonomických, záujmových a profesijných skupín.
Nemala by byť ústavným zákonom zabezpečená nezávislosť výberu a výkonu funkcie riaditeľa STV? Budúci riaditeľ by mal silnejšie pozície, keby spôsob voľby nebol natoľko politicky podmienený, ako je to v prípade voľby slovenským parlamentom alebo parlamentom vymenovaných ľudí...
- Nemyslím si, že by to zaručil ústavný zákon a ani si nemyslím, že je to primárne o formálnych pravidlách, naopak, je to o neformálnych pravidlách a
politickej kultúre. Lebo aj pri dnešných zákonoch, ktoré nie sú ani zďaleka ideálne, parlamentu nič nebráni obsadiť obe rady kompetentnými profesionálmi, ktorí sa vedia správať autonómne. Keď pred rokom a pol začal Richard Rybníček hovoriť o tom, že by riaditeľa mal voliť parlament, lebo by to bol výsledok širšej politickej dohody, tak som sa chytal za hlavu, čo to rozpráva. Dnes, potom, ako sledujem, čo sa dialo okolo volieb riaditeľov oboch verejnoprávnych médií, otvorene hovorím, že si už nemyslím, že je to až taká hlúposť.
Môžete byť konkrétnejší?
- Z hľadiska korektného narábania s verejnými prostriedkami sú pre mňa všetky možné tlaky všetkých možných záujmových skupín menej priehľadné a menej akceptovateľné a čitateľné, ako pomenovanie nejakej normálnej, legitímnej parlamentnej väčšiny, ktorá sa dohodne na mene nového riaditeľa. Z dlhodobého hľadiska to síce nie je systémové riešenie, ale vzhľadom na súčasnú situáciu... Nebol by som si myslel, že toto raz poviem.
Čo očakávate od nového riaditeľa STV? Na čo by sa mal vo svojom projekte sústrediť?
- My budeme voliť riaditeľa, ktorého funkčné obdobie sa bude končiť niekde na prelome rokov 2011 - 2012, t. j. krátko predtým, ako na Slovensku definitívne prejdeme na digitálne pozemné televízne vysielanie. Bude to také turbulentné obdobie, že si neviem predstaviť, že do STV príde riaditeľ, ktorý toto nebude vnímať ako základný problém televízie. Lebo digitalizácia nie je technický problém - je to primárne problém obsahu, v prípade verejnoprávnych médií komplikovaný aj tým, že musia uspokojiť záujmy všetkých divákov. Nemôžeme podobne ako komerčné médiá rezignovať napríklad na digitálne menej gramotnú cieľovú skupinu 55+ len preto, lebo nie sú obchodne zaujímaví. Verejnoprávna televízia musí komunikovať so všetkými a tak, aby si udržala pozornosť divákov bez ohľadu na vek, vzdelanie, sociálnu situáciu... Z hľadiska nárokov na program a invenciu tvorcov je to mimoriadne náročná vec. A riaditeľ, ktorý to nebude vnímať ako kľúčový problém, je pre mňa riaditeľom, ktorý nerozumie vývoju televízie a tomu, čo médiá v oblasti digitalizácie v najbližších piatich rokoch čaká.
Čo nás teda v oblasti digitalizácie čaká?
- Na prvý pohľad ide o to, že sa zmenia technologické možnosti prijímania televízneho signálu... Naďalej sa bude prehlbovať priepasť medzi digitálne vzdelanejšou mladšou a vzdelanejšou generáciou a klasickým starším divákom, typickým najmä pre verejnoprávnu televíziu, ktorý svoje televízne návyky nezmení. A programovať televíziu tak, aby sme oslovili celé spektrum populácie, bude nesmierne náročné.
Nie je teda hlavným problémom aj naďalej to, aký program sa ponúka odlišným skupinám?
- Ten spôsob, akým program dostanú, bude len časťou problému, kľúčový bude aj naďalej obsah televízneho vysielania.
Ale to tvorivé autorské prostredie sa predsa nezmení ani počas nástupu digitalizácie...
- Vznikne nový tlak na tvorivé prostredie, bude nevyhnutné ponúkať diferencovaným skupinám iné typy programov, aké si dnes bežný tvorca ani nedokáže predstaviť. A zároveň bude potrebné digitálne negramotnejšiu časť divákov oslovovať klasickými typmi programov - toto skĺbiť bude nesmierne náročné. Bude to stáť veľa peňazí, ktoré STV momentálne nemá. A pritom by mala byť ešte aj národnou kultúrnou atď. ustanovizňou...
Aká je vaša predstava financovania STV?
- Ja nemám zásadný problém so súčasnou kombináciou televízneho poplatku, príjmu z reklamy a iných komerčných výnosov a účelovej dotácie od štátu, ktorá je presne pomenovaná, kam smeruje. Mám na mysli napríklad projekt digitalizácie, na čo treba dodatočné prostriedky. Príjmy z reklamy nie sú pre mňa v tejto chvíli predmetom debaty. STV nedeformuje reklamný trh, naopak, pomohla ho narovnať po deformácii, ktorá trvala do roku 2003, keď najsilnejší subjekt bral 85 percent príjmov z televízneho trhu. Podiel príjmov STV dosahovaných z reklamy STV je v súčasnosti hlboko pod priemerom, ktorý Európska vysielacia únia považuje za kritický z hľadiska negatívneho ovplyvňovania programu v snahe o zvýšenie výnosov z reklamy. Debatu o znižovaní podielu reklamy v STV možno otvoriť vtedy, keď budú prichádzať na trh noví digitálni vysielatelia a bude potrebné vytvoriť pre nich ekonomický priestor na to, aby mali z čoho financovať svoje programy.
Podporujete návrh, aby koncesionárske poplatky platili všetci odberatelia elektrickej energie?
- Z môjho pohľadu ide iba o technický spôsob, ako riešiť efektívny výber poplatkov. V prvom rade riešim takúto situáciu - štát zákonom zriadil médiá verejnej služby a povedal, akú službu majú verejnosti poskytovať, ale nevytvára priestor pre také ich financovanie z verejných zdrojov, aby túto službu mohli reálne aj vykonávať. STV aj keby rezignovala na to, že nemusí byť sledovaná, nevie za tie peniaze, ktoré dostane z verejných zdrojov, v zákone definovanú službu naplniť. Navyše v tej chvíli by prišla o 500 miliónov z reklamných príjmov, zostane na 1,5 mld a za ne nevie urobiť všetko, čo jej zákon predpisuje. Ak teda štát zo zákona vytvorí médiá verejnej služby a určí, čo majú robiť, je slušné, aby vytvoril aj pravidlá pre dostatočné financovanie takejto služby. Stačí povedať, že STV má dlhodobo tretinové príjmy voči ČT alebo tridsatinu príjmov v porovnaní s nemeckou ZDF a každému je jasné, že za tieto peniaze sa nedajú ani pri tých najtvorivejších ľuďoch očakávať zázraky.
To, akým spôsobom sa vyberú televízny a rozhlasový poplatok, je pre mňa technická otázka. Zaujíma ma, aby sa to dalo urobiť čo najefektívnejšie, s najnižšími možnými nákladmi, a zároveň, aby platiaca väčšina nebola pri napĺňaní tejto služby ukracovaná v dôsledku neplatiacej menšiny. Viem si síce predstaviť aj jednoduchšie a čistejšie spôsoby financovania verejnoprávnych médií, ktoré by možno ušetrili desiatky miliónov za výber týchto poplatkov, tie však majú iné riziká, a to je už iná diskusia.