Podľa HN z 3. júla 2006 účet za ekonomickú kriminalitu v štáte za rok 2005 bol 53 miliárd Sk a to podľa policajných štatistík. To svedčí o tom, že v praxi môže, ale i nemusí, byť reálne číslo ešte oveľa vyššie. Každú štatistiku i zdroj informácií je dobré vnímať s rezervou a porovnávať s viacerými expertmi. Medzi odborníkmi dominujú dva hlavné názorové prúdy na podiel čiernej ekonomiky v krajine.
Prvý (liberálny) hovorí o tom, že dostatočný podiel čiernej ekonomiky je pre liberálny trh vhodným a niekedy i synergickým stimulom. Druhý (radikálny) hovorí o tom, že podiel čiernej ekonomiky nad 10 % je vždy nezdravý a treba ho nekompromisne potláčať. Pravdou zostáva, že chudobné krajiny a autoritatívno-diktátorské režimy i transformujúce sa ekonomiky majú zvyčajne oveľa vyšší podiel čiernej ekonomiky ako vyspelejšie a bohaté krajiny. S čiernou ekonomikou, okrem už spomenutej korupcie, napríklad úzko súvisia niektoré daňové úniky.
Kvantifikovať daňové úniky je možné len na báze kvalifikovaných odhadov. V kontexte uvedeného sa aj daňové úniky rozlišujú na dve skupiny - nepresne a presne vyčíslené.
Nepresne identifikované - tzv. kvalifikované odhady expertov (napr. v SR ročne okolo 30 - 40 miliárd Sk v roku 2004 podľa niektorých odborníkov s jasnou prevahou nepriamych daní).
Presne identifikované - t. j. dohľadané daňovou kontrolou - a očistené od opravných prostriedkov a rozhodnutí súdov v prospech daňového subjektu. Daňové správy dokážu štandardne v každej krajine odhaliť len časť daňových únikov (napr. v SR ročne 7 - 8 miliárd Sk za roky 2004 - 2005). Daňové úniky sa darí radikálne potlačiť najmä systémovým krokom zníženia daní.
Veľmi dôležité východisko pre správne vnímanie fenoménu čiernej ekonomiky je vedieť urobiť dôkladne finančnú analýzu makrodát (napr. peňažnej masy M1, M2) i a priori sledovať podstatu (veľké peniaze, napr. pranie špinavých peňazí, najväčší hráči), nie kozmetiku (malé peniaze, mnohopočetní drobní spolutvorcovia čiernej ekonomiky - napr. drobní obchodníci na tržniciach).
V štandardných štátoch EÚ tvorí podiel čiernej ekonomiky jednociferné číslo a v tých najlepších sa pohybuje do 5 % z HDP. Netreba zabúdať, že krajiny s nízkou korupciou zvyčajne majú aj nízku čiernu ekonomiku. V transformujúcej sa trhovej ekonomike Slovenska niektorí odborníci odhadli tento podiel na 15 % z HDP. Fínsko a Dánsko už roky majú minimálne korupčné prostredie a ich podiel čiernej ekonomiky tvorí (podľa odhadov za rok 2005) vo Fínsku cca 5 % a v Dánsku cca 4 %.
Prieniky čiernej ekonomiky s bielou a jej čiastočné úplné vyňatie z chápadiel oficiálnych štatistík v praxi robí výpočty čiernej ekonomiky oveľa komplikovanejšie, ako by si možno občan - laik predstavoval. Pragmatická kontrola - v kombinácii prvku kontroly priebežnej (ex ante) a periodickej (ex post) aj v oblasti verejných financií - je jeden z účinných nástrojov na jej vytesňovanie. Jej hlavným poslaním vôbec nie je represia, ale najmä prevencia a vysoká miera súčinnosti k edukácii subjektov.
Autor je spolupracovník HN