Prípady Rehákovcov a Ernesta Valka vyvolali vo verejnosti viacero otázok. Mnohí z nás sú buď v role veriteľa alebo dlžníka, prípadne oboje. Nebudem ani veľmi špekulovať - ak mi napríklad bude dlhovať nejaký klient a ja mu poviem, že ak ma nevyplatí do určitého dátumu, tak sa spojím s nejakým iným jeho veriteľom a dám ho do konkurzu (čo mi umožňuje aj novela zákona o konkurze a vyrovnaní), spáchal som trestný čin vydierania?
Táto problematika je naozaj zaujímavá. Ak vezmeme do úvahy, čo všetko sa udialo v našom občianskom aj právnom systéme, čo sa udialo v minulosti pri riešení konkurzov a exekúcií, akým spôsobom prebiehala legislatívna úprava všetkých týchto základných noriem, ktoré umožňujú uplatňovať si svoje pohľadávky, tak musíme objektívne skonštatovať, že náš systém je strašne zložitý a neprehľadný a pri dnešnej rýchlosti konania súdov sa oprávnená osoba veľmi ťažko a veľmi zdĺhavo dostáva k svojim peniazom, resp. svojmu majetku. Ak nastane takáto situácia, tak samozrejme je možnosť použiť formu, akú použil pán R. za účasti pána V., len musíme tu veľmi prísne dbať na to, či tento spôsob je len v rámci civilnoprávnych možností, alebo či tam už používam nejaké prvky, ktoré teoreticky môžu byť vyhodnotené ako trestnoprávne konanie. V tomto prípade, o ktorom hovoríme, asi k takémuto spojeniu došlo. Na jednej strane si viem veľmi živo predstaviť, že ak mi dokonca je spôsobená škoda spáchaná trestným činom - asi o tom nikto nebude pochybovať, že tá účtovníčka sa protiprávneho konania reálne dopustila a za to bude musieť reálne niesť zodpovednosť v rámci trestného konania - či mám použiť prostriedky, ktoré takisto v určitých hraniciach môžu byť takýmto spôsobom trestnoprávne kvalifikované. Ak by zostalo celé konanie bez nejakého násilia, bez nejakých znakov vydierania - hovorím všeobecne - tak si neviem predstaviť, že by pri následnom vymáhaní tohto dlhu na základe notárskej zápisnice opätovne neprišlo k nejakým konaniam, ktoré by mali trestnoprávny nádych. Ak budeme debatovať, že dôjde k takémuto napísaniu zápisnice, a ja mám potvrdený dlh a čo teraz s ním? Môžem si ho opätovne uplatniť na tom súde, požiadať o exekučný titul, ale môžem tú pohľadávku jednoducho predať. A to už je celý systém, aký na Slovensku momentálne beží. Ak nie som schopný takéto pohľadávky uplatniť veľmi rýchlo a kvalitne a v stopercentnej výške - a možnosť súdu som zamietol - tak sa obraciam na xy spoločností, ktoré fungujú určitým systémom a ktoré tú pohľadávku kúpia - samozrejme lacnejšie. Ak mám 15-miliónovú pohľadávku, tak ju predám aj za 10-miliónov a záleží na tej firme, ako si ju uplatní sama.
Radšej 10 miliónov v hrsti ako 15 na streche.
Tak. Tu je problém - v týchto skupinách, ktoré takýmto spôsobom tieto pohľadávky skupujú.
Kým však nebude rýchlejšie súdne konanie, tak sa tá situácia ani nezmení.
Ale niektoré tieto skupiny - tu by sme asi išli do tzv. organizovaného alebo mafiánskeho prostredia, o ktorých by nebolo potrebné mlčať a tento korupčný problém nevedia pomenovať ani médiá, lebo ho nechcú pomenovať - a ja to pomenúvam, tieto skupiny majú napojenie na bývalé tzv. sýkorky, slobodovcov, takáčovcov... A tí už si svojím spôsobom zabezpečujú vymáhanie takýchto pohľadávok. Na rozdiel od týchto skupín, kde to nevieme zadokumentovať, lebo to robia sofistikovane (navyše policajné prostredie tam nemá napojených svojich ľudí ani agentov, aby sme to vedeli preukázať), pri tomto prípade je niekde pekne nahraté a zadokumentované, že k tomu násiliu a znakom trestného činu pri tom prišlo.
Základný rozdiel je teda v tom, že kým sa pohybujeme vo verbálnej polohe, nedá sa hovoriť o vydieraní a o trestnom čine, ale tým zlomovým momentom je, ak dôjde k fyzickému násiliu?
Aj pri verbálnej podobe sa dá hovoriť o trestnom čine, ale to nevieme preukázať. Pokiaľ tam nemáme nasadených ľudí, alebo ak tam nie sú odpočúvacie prostriedky, pokiaľ to nemá polícia pod kontrolou v spolupráci so sudcom a prokurátorom, tak je to preukázateľný dôkazový materiál ako voda v koši. A tento problém vznikol hlavne vinou súčasnej legislatívy.
Aký je teda podľa vás úplne korektný spôsob vymáhania si podlžností? Je to podanie na súd?
Ako generálny prokurátor musím bazírovať na legálnom a legitímnom priebehu a samozrejme, malo by to byť na základe rozhodnutia súdu. Ale hovorím, že vzhľadom na také zdĺhavé konanie a relatívne malú vymožiteľnosť sa v tej ľudskej rovine nečudujem občanom, ktorí konajú inak, trebárs aj takto.
V tejto konkrétnej situácii - či už išlo o účtovníčku Andreu K. alebo otca a syna V. - sa zdá, že došlo k jednému trestnému činu, na základe ktorého nastal druhý, ale polícia akoby sa venovala iba tomu druhému činu a ten pôvodný akoby zostal bokom. Z akého dôvodu? Mali páni R. podať trestné oznámenie, aby sa tomu polícia tiež venovala?
Určite áno.
Aká je momentálna situácia?
Na účtovníčku v čase, keď sa realizoval prípad, nebolo podané trestné oznámenie, na V. bolo, čiže veritelia vlastne skúšali aj takúto formu, ale keď takýto prípad príde na obvodné alebo okresné oddelenie, treba brať do úvahy, čo všetko musia riešiť, tak sa za tri mesiace dostali do situácie, že sa rozhodli konať inak. Čiže aj štát tým, že nezabezpečí riadnu vymáhateľnosť práva, prakticky vytvára tlak na ľudí, že sa dopúšťajú konaní, ktoré majú znaky trestného činu - aj ľudia, u ktorých by ste to nikdy nepredpokladali a u ktorých by ma to nikdy nenapadlo - každý sa čuduje, prečo by malo nejakému veľkopodnikateľovi Rehákovi 15 miliónov stáť za to, že si ich bude vymáhať takýmto spôsobom. Štát je zodpovedný za zabezpečenie vymáhateľnosti práva v civilnej aj trestnej oblasti. Ak sa dnes hovorí, že justícia nie je v dobrom stave, je to pravda. Ale ak sa hovorí, že polícia je vo vynikajúcom alebo veľmi dobrom stave, tiež to nie je pravda. Kvalifikované kádre, ktoré boli v polícii, odišli alebo boli odídené. Deficit je veľmi veľký, a za posledné roky sa ho nepodarilo napraviť. To nie je len otázka posledných ministrov - Kaliňáka, Palka, Šimka, to je systémová otázka. My sme si nastavili kritériá na vzdelávanie a prijímanie policajtov, ale efekt je nulový. Ak sa povie, že policajt má byť v uliciach a strážiť občana, tak rozhodnutiami za posledných 5 rokov sa stal pravý opak - my sme len zvýšili náročnosť administratívnej práce policajta, policajt nemá čas sa venovať práci vyšetrovateľa. Ak si vezmete pracovný čas 8 hodín policajta - vyšetrovateľa, ktorý si musí rozposlať predvolánky, dávať do počítača, robiť cez sieť, zabezpečiť úkony, utekať za prokurátorom, tak mu na reálnu robotu vychádzajú dve hodiny denne. A to je fakt. Týmto sa nikto nezaoberal a nikto to nezmenil.
To je jedna realita, druhou je reálna šanca dostať človeka pred súd, rešpektovať súdny proces.
To je fakt, súdny proces sa nerešpektuje ani v civilnom, ani v trestnom konaní, ale je to tak nastavené.
Čo s tým chcete robiť? Ste jeden z najvyšších činných orgánov v trestnom konaní.
Niekoľkokrát som upozorňoval bývalého ministra spravodlivosti Lipšica, že tie riešenia v minulosti nemali efekt a uberáme sa smerom, keď chceme dať len verejnosti na známosť, že sa niečo deje. Dodnes hovoríme o elektronických podateľniach a elektronickom prideľovaní spisov - čo je pekné, ale bol sa niekto opýtať - trebárs aj anonymne - nejakého sudcu na hociktorom súde, ako to funguje a ako im to uľahčuje prácu a ako zabezpečuje transparentnosť procesu a rovnomernosť zaťaženia sudcov a ako to pomohlo občanom? Bol sa niekto opýtať? Skúste.
Na to vám pripomeniem jeden prípad, ako v čase štrajku železničiarov jeden predstaviteľ štátu dovtedy podával a sťahoval podanie na zastavenie štrajku na súd, kým ho nedostal vytipovaný sudca...
A toto je zmysel elektronickej podateľne? A je potom normálne, ak sa za toto isté stíha jeden sudca na východnom Slovensku, kde jeden advokát takým istým spôsobom využil túto možnosť? Toto je zlé a v Trestnom poriadku a Trestnom zákone je to to isté. Dnes to vidíme na kauze Majského. Ja som pred desiatimi dňami v novinách povedal, že to, čo robia, je neskoro a že si viem predstaviť minimálne desať možností, ako doviesť Majského na pojednávanie. A až keď to poviem v novinách, tak sa špeciálny sudca spamätá a zistí, že má aj iné možnosti. A potom sa ma mladý novinár spýta, či za to nie som zodpovedný. No som, ale v štádiu, keď som o tom rozhodoval, som bol presne zodpovedný za to, kde Majský bol. Ja som rozhodol, že nemá byť vo väzbe a všetci to neskôr uznali, že nemá byť - nepodľahol som vtedy mediálnemu tlaku. Dodnes sa tomu snažím nepodľahnúť, ale tento sudca rozhodoval už na základe určitého mediálneho tlaku, aj keď môžeme konštatovať, že ten tlak bol pozitívny. Ale k tomuto malo dôjsť minimálne pred rokom. V tých novinách som to pred dvoma týždňami jasne povedal. A bolo to dávno pred rozhodnutím toho sudcu. Nehovorím, že dávam sudcom návod, ale čítam ten istý Trestný poriadok, ako sudcovia. Ale musím sa vžiť aj do polohy praktika a musím vedieť, čo mám spraviť. Možnosti sú rovnaké.
Možno na toto rozhodnutie zapôsobila aj otázka, či bude jestvovať špeciálny súd alebo nie a chceli ukázať vážnu akciu.
Ja si myslím, že tadiaľto by sa debata vôbec nemala uberať. Momentálne sa situácia okolo špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry tlačí do roviny Harabin a špeciálny súd, dôvodnosť alebo nedôvodnosť špeciálneho súdu a robia sa finančné výpočty, koľko kto vecí urobil a vôbec sa nikto nezaoberá tým, či takáto inštitúcia v takomto zložení a za tie peniaze vykonáva adekvátnu prácu. Ja si myslím, že nie. Ak má byť táto inštitúcia zmysluplná, tak asi musí robiť niečo iné.
Nie je problém aj v jeho kompetenciách? Že by sa mal venovať napríklad aj organizovanému zločinu?
Určite. Ja spolupracujem s ľuďmi, ktorí robia kauzu Černáka a spol. a myslím si, že to robia dobre. Situácia normálneho vyšetrovateľa alebo prokurátora, ktorý nepožíva tie špeciálne požitky, je diametrálne odlišná ako v prípade špeciálneho súdu. Ja som sa naozaj nestretol s tým, že by špeciálny súd bol niečím ohrozený. Hovorí sa, že si zaslúžia špeciálne peniaze, lebo sú špeciálne ohrození - ale im žiadne ohrozenie nehrozí, lebo tam nie je žiadna kauza, z ktorej by vyplývalo. Ale ja im nezávidím tie peniaze a tú ochranu musia mať, ale mali by mať aj zodpovedajúce kauzy.
Sú prípady otca a syna V. a otca a synov R. prípadom pre špeciálnu prokuratúru?
Určite áno. Pokiaľ budem mať načítaný celý spis, tak je veľmi veľká pravdepodobnosť, že túto vec pridelím na realizáciu špeciálnej prokuratúre. Tá ju samozrejme nebude môcť žalovať na špeciálny súd, ale ten ja beriem za rovnocenný súd ktorémukoľvek na Slovensku.
Prečo by to malo patriť pod špeciálnu prokuratúru? Lebo sa v prípade nachádzajú aj ľudia, ktorí patria k organizovanému zločinu?
Vzhľadom na situáciu, aká sa okolo celého prípadu rozvinula, vzhľadom na to, že ju realizujú špeciálne policajné jednotky, aj na to, že sa o tom rozprúdila značná mediálna hra, vzhľadom na to, že viem, čo tam bolo ešte trebárs pripravované, čo mi dvakrát neimponovalo, tak si myslím, že je potrebné, aby ten tlak, ktorý sa na toho prokurátora aj sudcu vytvára, znášal ten, kto je za to reálne zaplatený. Druhá vec je, že ak sa máme vyhnúť nejakým korupčným podozreniam a zákulisným hrám, tak v prípade špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry je ten vplyv naozaj minimalizovaný.