Pre Britov a moslimov, ktorí žijú v ich krajine, nastali zlé časy -- po odhalení plánov na únosy lietadiel totiž o "vnútornom nepriateľovi" nehovorí už len pravicovo-radikálna tlač... Dá sa povedať, že frázy politikov "o väčšej časti moslimov, ktorí sú mierumilovnými občanmi", presviedčajú obyvateľstvo čoraz menej. Vláda sa síce snaží o dialóg, ale jej pokusy ľudia komentujú zväčša neúctivo.
Je pochopiteľné, že Briti hľadia s obavami hlavne na tých 1 500 moslimov, ktorí sú podľa polície odhodlaní spáchať aj samovražedné atentáty. Vedia, že potenciálni teroristi nespadli z neba.
Celé desaťročia verejnosť považovala Veľkú Britániu za príkladnú krajinu v prístupe k prisťahovalcom. Tento štát sa chválil účinnými právami na ochranu menšín, mal širokospektrálne multietnické oznamovacie prostriedky i príkladnú demokratickú reprezentáciu menšín. Pravda, uvedený postup zároveň zoslabil tlak na integráciu. Teraz sa potvrdzuje, že ghetá vytvára aj "multikultúrna" politika. Ak vláda podporuje islamské školy, kde deti trávia priemerne šesť hodín týždenne pri výučbe koránu, možno to nie je to isté ako podpora katolíckych alebo židovských škôl.
V dôsledku posilnenej islamskej identity a širokého nesúhlasu so zahraničnou politikou premiéra Tonyho Blaira zaujímajú mnohí mladí Briti -- moslimovia -- otvorene nepriateľské postoje. Rochesterský biskup Michael Nazir-Ali, ktorý vyrástol v Pakistane, hovorí o "dvojitej morálke". Podľa neho rozpoltenosť rezultuje jednak z vnútorného pocitu, že človek je vždy obeťou, a jednak zo snahy spolitizovaného islamu získať dominantné postavenie. Títo ľudia považujú Západ za bojisko. Že mnohí moslimovia používajú dvojznačnú reč, dokazuje aj otvorený list moslimských organizácií, ktoré Blairovu politiku v Iraku a v Libanone označujú za "muníciu pre teroristov". Požadujú ostrú zmenu kurzu, aby sa Veľká Británia stala bezpečnejšou.
Existujú dobré dôvody pre kritiku Blairovej politiky. Avšak strach z terorizmu k nim nesmie patriť. V liste niet ani slovka o tom, že Blair je ministerským predsedom riadne zvolenej vlády a v úrade bol potvrdený aj po irackej vojne. Avšak pre jeho "spojenectvo umiernených", ktoré Blair považuje za akýsi protipól totalitného islamu, nenachádza ani vo vlastnej krajine presvedčivých partnerov. Britská moslimská rada vznikla na protest proti vydaniu zbierky "Satanské verše" autora Salmana Rushdieho a ako hlas demokratického občianskeho spoločenstva moslimov vo Veľkej Británii sa zatiaľ neprofilovala.
Veľká Británia môže hádam čakať viac od moslimských intelektuálov -- od imámov, otcov rodín či členov rád pri jednotlivých mešitách, ktorých tradičnou povinnosťou je výchova detí k islamu. Dlhodobo závisí všetko od toho, či tvorcovia moslimskej verejnej mienky nájdu model smerujúci k integrácii do väčšinovej spoločnosti.
Veľké nádeje však asi mať nemožno. Pri nedávnom stretnutí predstaviteľov vlády a spomínanej rady predstavitelia moslimov žiadali, aby pri britských rodinných súdoch vznikli aj komory, kde by sa uplatňovalo islamské právo -- šaríja. Ministerka pre výchovu Ruth Kellyová sľúbila, že návrh preskúma.
StoryEditor