Priemyselne vyspelý Západ dlho vystupoval vo svete ako inštruktor, ktorý učil, ako sa krajiny so štátne riadeným hospodárstvom mali otvárať trhu a zapájať do globalizácie. Z mnohých pokusov niektoré vyšli nad očakávanie dobre. Ako ukazuje príbeh spoločnosti Mittal Steel, možno až pridobre.
Táto oceliarska korporácia už vyrástla zo svojich indických koreňov a rozšírila pôsobenie z Ázie na iné svetadiely. Jej šéf, multimiliardár Lakšmi Mittal, stelesňuje žiaka, ktorý prerástol svojich učiteľov. Stal sa im viac ako rovnocenným partnerom a môže im prednášať, ako dobýjať svetové trhy a nádherne pritom bohatnúť.
Z biedy na výslnie
Narodil sa pred vyše 55 rokmi v chudobnej rodine v indickom Sadulpure a vypracoval sa na tretieho najbohatšieho človeka planéty. Jeho životná dráha bývala opisovaná v obdivnom tóne. Stal sa z neho kozmopolita -- sídli v Londýne, nadobudol britské občianstvo a jeho korporácia Mittal Steel je registrovaná v Holandsku. Lakšmi a jeho rodinní príslušníci vlastnia 88 percent akcií a tento rodinný megapodnik dosiahol v oceliarstve v objeme výroby postavenie svetovej jednotky.
Tá sa nedávno rozhodla kúpiť svetovú dvojku -- luxemburský Arcelor, ale narazila na odpor. Jeho rozsah a hĺbka presahujú rýdzo burzovo-účtovnícke kritériá a premietajú sa do rovín, ktoré by zdanlivo už nemali ani existovať. Smú hrať faktory ako národnosť, pôvod a kultúra subjektov obchodných transakcií vôbec nejakú rolu? Smú do voľného prúdenia kapitálu zasahovať záujmy štátov či odborových hnutí? Smú byť rozhodovania o závažných krokoch korporácií spoľahlivo chránené pred národnými politickými a sociálnymi intervenciami?
Napriek všetkým teoretickým a zmluvne deklarovaným postulátom to tak nie je. Presvedčila sa o tom napríklad vlani v lete čínska ropná spoločnosť CNOOC, keď jej politické dôvody a intervencia Kongresu USA zabránili v akvizícii americkej spoločnosti Unocal. Tento rok sa diskrétne na zadné stavajú vlády Luxemburska, Francúzska a Španielska, pretože Arcelor je európsky podnik vzídený z fúzie luxemburského Arbedu, španielskej Aceralie a francúzskeho Usinoru. Obávajú sa dravosti Mittalu a rizík jeho zamestnaneckej politiky.
Lakšmi Mittal sa snaží ich obavy vyvracať poukazovaním na dodržiavanie všetkých zákonov a záväzkov platných v krajinách pôsobenia Mittal Steel. To sa týka aj Českej republiky, kde sa čaká ďalšia redukcia pracovných miest z dvoch hlavných dôvodov. Prvým je snaha o zvyšovanie efektivity výroby a druhým dávnejší záväzok Prahy voči EÚ znížiť výrobné kapacity.
Štátna intervencia?
Predvídavosť a pohotovosť prispôsobovať výrobu trhovým pohybom a výkyvom umožnili Lakšmimu Mittalovi prerásť v roku 1994 indické pomery a vystúpiť na globálnu scénu. Presadzoval sa nízkymi cenami a veľkými objemami vyvážanej produkcie. Arcelor však úspešne stavia na inom -- na špičkovej kvalite, vysokej pridanej hodnote a dlhodobejších kontraktoch. Vďaka strategickému partnerstvu s japonským Nippon Steel, svetovou oceliarskou trojkou, zásobuje napríklad aj náročné japonské automobilky.
V Indii je práve na návšteve francúzsky prezident Jacques Chirac a priletel tam i Lakšmi Mittal. Vraj z osobných dôvodov, a nie preto, aby vyvíjal tlak na 73-ročného Chiraca pred indickými štátnikmi. Tí stoja, ako ináč, na strane Mittal Steelu. Nenaliehajú, ale na stole je zhodou okolností pripravená na podpis zmluva o nákupe 43 európskych Airbusov.
StoryEditor